Som výkvet 80. rokov, vyrastala som v celkom štandardnej rodine, v celkom štandardnej farnosti. Tak ako mnoho z vás, mala som dlhodobo presvedčenie, že o masturbácii netreba veľa hovoriť. Je to rozpačitá téma, pri ktorej mám veľmi rozpačité spomienky zo spovednice. Aj vy?

Lenže tento rok som písala knihu pre rodičov o tom, ako sprevádzať deti sexuálnym dozrievaním a masturbáciu ako tému som nemohla opomenúť. Vážne sa mi o nej písať nechcelo.

Knihu som písala s dobrou priateľkou Luciou Žiakovou, ktorá tiež vyrastala v 80. rokoch, akurát že nie vo farnosti. Na rozdiel odo mňa nebola formovaná kresťanskou vierou, a teda nemá ani rozpačité spomienky zo spovednice. Za kresťanku sa nepovažuje.

Predtým ako sme začali písať knihu sme sa dohodli, že ak by sme prišli do nejakého stretu názorov, do bodu, kedy by sme spolu nevedeli súhlasiť, tak sa jedna voči druhej v knihe slušne a úctivo vyhraníme. Každá sme zažili inú výchovu, každá máme za sebou iný príbeh, ale verili sme, že nám ide o rovnaký cieľ, aj keď možno budeme písať o mierne inej ceste. Boli a stále sme presvedčené o tom, že čitateľ by mal vedieť uniesť rozdiely názorov a napokon si nájsť ten svoj.

Začali sme písať a čakali, kedy to príde, kedy sa už budeme musieť jedna voči druhej vyhraniť. Ja som predsa kresťanka a ona nie je a nepíšeme o nejakej triviálnej veci, ale o sexuálnej a vzťahovej výchove. O téme ktorá nás ako spoločnosť dokáže tak hlboko polarizovať. Proste som čakala, kedy sa začneme hádať. Lenže nedočkala som sa. Ani vtedy, keď sme začali písať o masturbácii. Je pravda, že sme vypili vedrá kávy a zjedli vagóny keksov, kým sme prišli na to, čo si o masturbácii vlastne myslíme a čo z toho sme ochotné aj napísať do knihy. Tiež sme sa radili s niekoľkými odborníkmi z rôzneho prostredia. Vyhraniť jedna voči druhej sme sa ale nemuseli.

Zverejňujem vám krátky úryvok o masturbácii z našej knihy Láska žije offline. Pojmy ako "skutočné spojenie", alebo "zažívanie horkosti" sú v knihe bližšie vysvetlené. Dajte nám vedieť, ako sa vám čítalo.

Začiatok úryvku z knihy Láska žije offline:

Z nášho prieskumu¹ vieme, že ak by sa mali rodičia rozprávať o intimite so svojimi deťmi, tému masturbácie označili aj rodičia, aj deti ako tú najnepríjemnejšiu. Priznávam, že aj mne sa o nej píše najťažšie.

Pri ktorých témach sa cítite neisto pri rozhovore so svojím dieťaťom?

Masturbácia okrem orgazmu je často spojená s pocitom hanby, viny, potupy, ktoré prídu hneď „po“. Domnievala som sa, že túto hanbu zažívajú iba ľudia, ktorí boli za masturbáciu zahanbovaní, inak by im predsa nenapadlo hanbiť sa. Doslova som si myslela, že masturbáciu vnímajú ako zlyhanie iba katolíci. Nie je to však tak. Ako to viem? Už ste skúsili tému masturbácie nadhodiť s kolegami, rodinou, kamarátmi, známymi a neznámymi? Obzvlášť s ľuďmi mimo cirkevného prostredia? Ja sa o tom rozprávam často, vlastne ľudia mi tému nadhadzujú sami:
„Čo robíte, pani Halmkan? Čomu sa venujete?“
„Výchove k vzťahom, dôsledkom pornografie a čo to znamená, keď pri nej ľudia masturbujú.“

Ak po mojej odpovedi človek hneď neodíde, čo sa na moje veľké prekvapenie nestáva často, nasleduje zaujímavý rozhovor, v ktorom sa z času na čas dozviem aj o postojoch rôznych ľudí k masturbácii. Ak by som to mala zhrnúť, mnohí sa po masturbácii cítia alebo sa zvykli cítiť smutne, prázdno, osamelo, frustrovane, že momentálne nemajú na viac, a celé je to korunované akýmsi ponižujúcim pocitom. Znova chcem upozorniť, že toto môžu zažívať aj tí, ktorí neboli vychovávaní v kresťanskej viere. Domnievam sa, že je to tým, že vnímajú sexualitu ako niečo, čo by chceli radšej prežívať vo vzťahu, a masturbáciu chápu ako nutnú, ale ponižujúcu náplasť na nepríjemnú skutočnosť, že vzťah nemajú. Preto sa domnievam, že aj keď je viac ako pravdepodobné, že vaše dieťa počas puberty masturbovať bude, samo to časom bude chcieť zanechať, pokiaľ bude schopné zažívať niečo lepšie, napríklad to vysnívané „skutočné spojenie“. Rozpačité pocity bude pravdepodobne cítiť aj bez toho, aby sme mu k tomu čokoľvek povedali.

Ak sa však bojíme, že masturbácii úplne prepadne alebo že pri nej ostane aj v dospelosti, keď už, dúfajme, bude žiť v manželstve, môžeme mu pomôcť tým, že:

vysvetlíme mu, čo je „SKUTOČNÉ SPOJENIE“. To znamená, že vysvetlíme, že sex je v ideálnom prípade fyzickým vyjadrením lásky. Nie sex pre sex, nie sex pre orgazmus,
môžeme v ňom pestovať túžbu po tomto „skutočnom spojení“. Čím viac bude dieťa vnímať sexuálnu intimitu ako niečo krásne a čím viac bude rezonovať so svojou najhlbšou túžbou milovať a byť milovaný, tým lepšie,
snažíme sa ho sprevádzať dozrievaním tak, abysa vôbec s niekým dokázalo „skutočne spojiť“. Snažíme sa sprevádzať dieťa tak, aby sa vzťahov nebálo, aby sa nebálo otvoriť človeku, aby sa nebálo byť zraniteľné.

Pri masturbácii však bude chcieť ostať, ak:

má nevyriešené traumatické zážitky a masturbáciu bude používať ako obľúbený únik/úľavu,
zažilo sexuálne obťažovanie/násilie²,
dlhodobo cíti voči niekomu alebo sebe horkosť a nepozná iné spôsoby, ako túto horkosť spracovať,
nemá zdravé návyky v tom, ako sa vyrovnať so stresom, úzkosťou, strachom atď.,
sa necíti prijaté či už vami, priateľmi, alebo samo sebou.

Na záver tejto kapitoly sa mi ešte žiada zverejniť úryvok z listu C. S. Lewisa. Vo svojich početných listoch, ktoré priateľom napísal, sa síce o pornografii ako takej nevyjadroval, no to, čo napísal o masturbácii, znie veľmi trefne:

„Podľa mňa skutočný problém s masturbáciou je, že používa apetít, ktorý ak by bol používaný poriadne, tak človeka vyvádza von zo samého seba k iným, aby dopĺňal a upravoval vlastnú osobnosť pre niekoho iného (finálne pre deti a dokonca pre vnúčatá). Namiesto toho sa deje opačný proces, posiela muža späť do väzenia so samým sebou, kde si udržiava hárem imaginárnych neviest. Tieto nevesty, keď už sa im raz oddá, pracujú na tom, aby už nebol schopný utiecť a aby sa nedokázal spojiť s reálnou ženou.

Pretože hárem je vždy prístupný, vždy podriadený, netrvá na obetovaní sa ani na úpravách charakteru, je obdarený takými erotickými a psychickými prednosťami, ktorým skutočná žena nemôže konkurovať. Uprostred týchto neskutočných neviest je vždy obdivovaný, vždy dokonalý milenec, na jeho nesebeckosť nie sú kladené žiadne nároky a vo svojej márnivosti sa nikdy nemusí akokoľvek zapierať… Nebezpečie je, ak si človek toto väzenie zamiluje.³“

Zdroje:
1 - V roku 2022 a 2023 Tlakový hrniec, n. o., v spolupráci s organizáciou NePornu v Čechách dali vyplniť anonymný dotazník 1002 rodičom.
2 - Terapeut Patrick Carnes vo svojich početných publikáciách tvrdí, že väčšina jeho klientov, ktorí kompulzívne masturbovali, bola v detstve obeťami sexuálneho násilia alebo bola vystavovaná sexuálnemu obsahu. Táto skutočnosť je dôležitá, avšak v našej knihe sa jej nebudeme širšie venovať.
3 - Osobný list Keithovi Massonovi (1956), zverejnený v The Collected Letters of C. S. Lewis, Volume 3.

Koniec úryvku z knihy Láska žije offline

_____

Ak sa vám páči práca Tlakového hrnca a prajete si, aby sme sa dostali do viacerých škôl, pridajte sa k nám. Naša organizácie žije do veľkej miery z podpory darov od verejnosti. Na to, aby sme mohli rásť, potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete poslať TU.

Ďakujeme.

_____

Autorkou blogu je Lívia Halmkan, riaditeľka organizácie Tlakový hrniec, n. o.