Prípad riaditeľa SIS Pavla Gašpara nie je len otázkou dopravnej nehody, ale skúškou rovnosti pred zákonom. Ak štát nedokáže postihovať vlastných predstaviteľov rovnako ako bežných občanov, stráca morálnu autoritu aj dôveru.

Prezident ako disciplinárny orgán
Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a FS patrí riaditeľ Slovenskej informačnej služby do pôsobnosti tohto zákona a je pod disciplinárnou právomocou prezidenta Slovenskej republiky.
Ak teda konanie riaditeľa SIS má znaky priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, správny orgán je povinný vec odstúpiť Kancelárii prezidenta SR, kde sa má začať disciplinárne konanie – rovnako, ako by to prebiehalo pri hociktorom inom príslušníkovi bezpečnostného zboru.
Zákon síce neupravuje subjektívnu lehotu, v ktorej by nadriadený musel konanie začať, no stanovuje objektívnu dvojročnú lehotu na uloženie disciplinárneho opatrenia. V praxi to znamená, že aj keď sa priestupok ešte prešetruje, disciplinárne konanie možno začať už teraz – z úradnej povinnosti, v záujme štátnej služby a zachovania verejnej dôvery.

Nie následok, ale princíp
Disciplinárne previnenie je podľa zákona ohrozovací delikt, teda k porušeniu dochádza už samotným konaním, ktoré ohrozuje dôveru v zákonnosť výkonu služby. Rozhodujúci nie je len následok, ale aj samotný rozpor so služobnou disciplínou a etickým kódexom.
V prípade Pavla Gašpara nejde len o dopravnú nehodu. Ide o verejnú integritu osoby, ktorá vedie tajnú službu štátu.
Ak má byť SIS symbolom profesionality a zákonnosti, potom jej riaditeľ musí niesť vyšší štandard zodpovednosti než radový príslušník. Porušenie služobnej disciplíny alebo etického kódexu, najmä ak sa deje na verejnosti – nie je len osobným zlyhaním, ale systémovým signálom, že zákon sa dá ohýbať podľa postavenia.

Rovnosť pred zákonom ako skúška
Zákonodarca zveril prezidentovi SR disciplinárnu právomoc práve preto, aby bola v takýchto prípadoch garantovaná nezávislosť a kontrola moci. Ak by sa disciplinárne konanie nezačalo, znamenalo by to, že pre vedenie SIS platí iný režim než pre všetkých ostatných – a to by bolo popretím princípu rovnosti pred zákonom, ktorý tvorí samotný základ právneho štátu.
Je preto plne namieste, aby Osobitný kontrolný výbor NR SR pre kontrolu činnosti SIS túto otázku prerokoval a vyzval prezidenta SR na začatie disciplinárneho konania.
Ak by však výbor nebol uznášania schopný alebo by čelil inej obdobnej obštrukcii, jeho členovia môžu prezidenta vyzvať verejne alebo písomne prostredníctvom Kancelárie prezidenta SR. Aj takýto krok by bol legitímnym prejavom zodpovednosti poslancov a snahy naplniť účel parlamentnej kontroly tajných služieb.

Prezidentov munus
Munus znamená úrad ako službu – nie výsadu moci, ale povinnosť konať v súlade so zákonom a svedomím. V kontexte prezidenta Slovenskej republiky predstavuje munus záväzok, ktorý mu zákon ukladá obligatórne – teda povinnosť využívať svoje kompetencie nie podľa osobnej vôle, ale podľa zákona a v záujme spravodlivosti.
V prípade riaditeľa SIS by prezident mal túto zodpovednosť aktívne prevziať a konať. Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť objektívne zistený skutočný stav veci a všetky okolnosti, za ktorých bolo protiprávne konanie spáchané.
To mu umožňuje prešetriť nielen samotnú dopravnú nehodu či škodovú udalosť, ale aj všetky okolnosti, ktoré pri nej vyšli najavo – vrátane možných nezrovnalostí v majetkových pomeroch, zdieľania informácií v utajenom režime, či tetovania postavy mafiána na viditeľnom mieste, ktoré je v rozpore s etickým kódexom SIS.

Disciplinárna zodpovednosť v tomto prípade nie je formalita – je skúškou charakteru, dôvery a právneho vedomia tých, ktorí štát riadia.

Zákon musí byť štítom pre spravodlivých, nie zástierkou pre mocných.