Anjelská netrpezlivosť

Anjelská netrpezlivosť
Dnes sa v katolíckej cirkvi slávi Sviatok anjelov strážnych, ustanovený pápežom Klementom X. v roku 1670.
 
Michal Švec
Michal Švec
Som zatiaľ stále len nedokonalou kópiou seba samého... ale ešte na sebe popracujem. Profesionálny sizyfos v oblasti pedagogiky, amatérsky otec a manžel. Príležitostne sa venujem hudbe, foteniu a písaniu, lebo príležitosť robí zlodeja. Som aj skalný fanúšik výskytu v prírode. Verím v nemodernú myšlienku, že pravda existuje.

Keď som nedávno začul známe slovné spojenie „anjelská trpezlivosť“, zamyslel som sa nad ním v trochu inom význame, ako sa bežne chápe – nie iba ako mimoriadne veľká trpezlivosť, ale že by aj mohlo ísť doslova o trpezlivosť, ktorú s nami majú strážni anjeli. Aspoň teda konkrétne so mnou ten môj určite! Za nás dvoch môžem zodpovedne, čestne vyhlásiť, že pri mojom nerozumnom správaní a opakovaných chybách treba disponovať trpezlivosťou fakt nadprirodzenou, akej by bola schopná iba nejaká nebeská bytosť. (Z rovnakého dôvodu sa vraví aj o „božskej trpezlivosti“. Tú rozoberať nejdeme... ale jedna vec je jasná: Ako by mohol byť netrpezlivý niekto, koho jedna zo základných charakteristík znie „večnosť“?)

Keby mal môj anjel strážca trpezlivosť iba ľudskú, nechcem ani len pomyslieť, ako by asi musel často reagovať! Viem si predstaviť, ako by si neveriacky ťukal po čele: „To sa mi hádam sníva! Ten človek je schopný znova a znova sa utiekať ku tejto hlúpej pozemskej zábavke! Čo som to len vyfasoval za tvrdohlavého osla!“ Niekedy si asi musí, chudák, búchať éterickú hlavu o najbližšiu stenu protoplazmy a hovoriť si: „Ja sa z neho zbláznim! Ako keby o sedmičke smrteľných hriechov, a že do nej patrí aj lenivosť, ani nikdy nepočul!“   Nečudoval by som sa, ak by si od zúfalstva nad mojou nepolepšiteľnosťou šklbal zlaté kadere, zúrivo trepotal krídlami a dožadoval sa v kruhu kolegov súcitu: „Len sa naňho pozrite, čo to tam zas vyvádza za nebezpečnú vylomeninu! Aaach, keby ste len tušili, čo ja si s ním užijem!“ Určite by sa na jeho nadpozemsky dôstojnej tvári neraz mihol útrpný výraz z toho, čo si pri mne vytrpí - nakoniec, slovo trpezlivosť je odvodené od slova trpieť. Tiež sa vraví, že prináša ruže... Aha, takže ruža - síce kráľovná kvetov, ale zároveň s tŕňmi. To celkom dáva zmysel.

Obávam sa, že ak sa tým prívlastkom „anjelská“ alebo „božská“ myslí dokonalá, nevyčerpateľná, neprekonateľná, človeku by naozaj nepomohla žiadna menšia. A preto potrebuje aj rovnaké milosrdenstvo – čiže nekonečne obrovské, hoci si to možno málokedy uvedomujeme. Upokojuje nás, že to hlavne boháči majú problém so spásou – ani anjeli asi nie sú dosť trpezliví, aby dokázali čakať na prechod prvej ťavy uchom ihly... Ale čo keď na tom v prípade ťažkosti dosiahnutia spásy nie sme o nič lepšie, ako onen majetný mladík, čo odišiel po Ježišovej odpovedi zarmútený? Zmätení apoštoli položili logickú otázku „Kto potom môže byť spasený?“ a my sa musíme pozrieť krutej pravde do očí: „Ľuďom je to NEMOŽNÉ“ (Mt 19, 25-26). Pochopte, je to o každom jednom z nás – dokonca aj o tých najchudobnejších a najpokornejších!

Našťastie vzápätí prichádza dobrá správa: „...ale Bohu je všetko možné“. To, samozrejme, neznamená, že človek sa o spásu nemá snažiť, lebo aj tak nemá šancu, a musí sa iba pasívne spoľahnúť na Božiu milosť. Značí to asi toľko, že ten podiel ľudského vkladu je oproti Božej milosti mizivo malý, i keď je nevyhnutné, aby bol aspoň nejaký a jeho veľkosť je zrejme individuálna podľa každého možností – „kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať“ (Lk 12, 48). Možno sme ten pomer optimisticky tipovali, povedzme, okolo 10 percent ľudskej vôle a minimálne 90 percent Božieho zľutovania, tí skromnejší si radšej prideľujú iba jedno percento a Boha nechávajú dopĺňať zvyšných deväťdesiat deväť... Skôr sa ale obávam, že skutočný pomer je 1 ku nepredstaviteľne veľkej cifre. Inými slovami, človek si sám veľmi nepomôže – a preto asi má logiku aj to pre niekoho ťažko prijateľné vyhlásenie „Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6).

Avšak napriek tomu, že anjelská trpezlivosť je bezodná, myslím, že existuje aj „anjelská netrpezlivosť“. Nie taká, ako keď sa nevieme dočkať kuriéra s objednaným tovarom, alebo odchodu nepozvanej návštevy otravného bratranca Helmuta aj s rodinou. Tá anjelská sa týka iba jedinej veci: chvíle, kedy sa už konečne naplno obrátime k Bohu a začneme plniť Jeho vôľu! Veď oni už v tej veci spravili všetko, čo mohli, pri zachovaní potrebnej anjelskej diskrétnosti. Len my máme akosi stále času nazvyš.

Prepáč mi to, môj verný strážca! A v mene všetkých ľudí sa ospravedlňujem aj ostatným anjelom. Prosím, majte s nami trpezlivosť aj naďalej – ako náš spoločný Otec.

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť