Nedávno, na stránkach odborno-informačného mesačníka Lekárnik (3/2025 a 4/2025), publikovala Angelika Šrámková životný príbeh Serafíny Thinagl (1880-1956), ktorá sa narodila 21. októbra 1880 v Trnave. Už aj označenie „prvá trnavská“ alebo „prvá slovenská“ lekárnička/farmaceutka, naznačuje dôležitý primát erudovanej ženy. Avšak rodáčka z Trnavy predbehla iné nadané študentky aj z väčších miest, a to nie len z územia dnešného Slovenska, ale dokonca i z celého Uhorska. Bola prvou ženou v Uhorsku, ktorá absolvovala univerzitné štúdium lekárnictva.

Reliéf na univerzite v Budapešti

V Maďarsku vedia jej primát patrične doceniť. Na mieste, kde pôsobila, odhalili Serafíne Thinagl pamätnú tabuľu (v roku 2016 v obci Isaszeg) a na pôde Semmelweisovej univerzity v Budapešti jej už v roku 2006 odhalili dokonca pamätný reliéf.

Svojimi aktivitami sa zapísala do dejín farmácie v Uhorsku a rovnako aj na Slovensku. Začiatky jej životnej púte i praxe sú spojené so slovenským Rímom. V Trnave nadobudla prvé zručnosti a vedomosti z oblasti lekárnictva a tu odštartovala svoju profesijnú dráhu. Trnava, v jej osobe, predbehla Bratislavu i Budapešť.

Bošácke a trnavské korene

Jej otec, Ján Nepomuk Henrich Thinagl, sa narodil 15. júla 1841 v rodine obchodníka v Trnave. Absolvoval štúdia na tamojšom katolíckom gymnáziu a po ukončení štúdia práva sa usadil v rodnom meste. V meste pôsobil ako hlavný mestský notár, neskôr (1875) ako verejný kráľovský notár. Bol zodpovedným redaktorom týždenníka (v rokoch 1878-1906) s názvom Nagyszombati Hetilap (v preklade Trnavský týždenník). Patril medzi spoluzakladateľov Dobrovoľného hasičského zboru v Trnave. Angažoval sa vo verejnom dianí a zapájal sa do rôznych oblastí spoločenského života v meste.

Serafínina mama, Ľudmila, rod. Balkay, bola rodáčkou z Bošáce. Narodila sa rodičom Františkovi a Amálii, rod. Pachmann 30. októbra 1849. Otec František (1810-1906) bol hlavným hospodárom na panstve Ostroluckých v Trenčianskej župe. Ľudmila sa vydala za advokáta Jána Thinagla 3. februára 1867. Z ich manželstva vzišlo jedenásť detí. Serafína bola v poradí ôsmou. Neskôr to bola práve „bošácka Ľudmila“, pripomínajúca sv. Ľudmilu, ktorá pomáhala pri výchove dcériných detí. A nie len to. Po smrti svojej mami, zomrela vo veku 34 rokov, vychovávala aj svojho brata Vojtecha (Bélu) Balkaya, (1865-1917), z ktorého sa stal uznávaný banský právnik.

Absolventka trnavského gymnázia

Serafína sa narodila 21. októbra a pokrstená bola 4. novembra 1880. Podobne ako jej súrodenci, aj ona dostala pri krste troch patrónov: Seraphina Maria Beatrix. Od detstva prejavovala záujem o prírodné vedy. Ovládala niekoľko jazykov, vrátane slovenčiny. Z latinčiny bola natoľko dobrá, že doma, počas hry, sa so súrodencami bežne rozprávala po latinsky.

Študovala na vtedajšom arcibiskupskom gymnáziu v Trnave, na ktorom o vyše 40 rokov neskôr vyučoval chémiu salezián Titus Zeman (1915-1969). Štúdium ukončila v roku 1898. Zo školských ročeniek gymnázia sa dozvedáme, že v ročníku bola jedinou študentkou! Či bola prvou absolventkou, to nevieme s presnosťou potvrdiť. Mala individuálne štúdium a od telesnej výchovy bola oslobodená. V poslednom ročníku štúdia mala 54 a v predposlednom 62 spolužiakov. Jedným z nich bol neskorší hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958). Hoci mával horší prospech ako Serafína, na rozdiel od nej pokračoval v štúdiu i v VII. a VIII. ročníku gymnázia. Ďalším spolužiakom z trnavského gymnázia bol Zoltán Kodály (1882-1967), neskorší svetoznámy hudobný skladateľ, etnomuzikológ, inovátor hudobného vzdelávania a od roku 1963 prezident Medzinárodnej spoločnosti pre hudobnú výchovu. Bolo by zaujímavé preskúmať, kto mal vplyv na rozvoj hudobného talentu tamojších študentov... Serafína gymnaziálne štúdia ukončila po absolvovaní VI. ročníka v roku 1898.

Bankrot otca a nové výzvy

Dôvodom pre ukončenie štúdia na katolíckom gymnáziu bola skutočnosť, že, hlava rodiny, notár Thinagl, prišiel obchodovaním na burze o svoj majetok, vrátane domu, v ktorom rodina žila. To malo silný dopad i na 18-ročnú dcéru Serafínu. Rovnako to ovplyvnilo výber povolania Thinaglových detí.

Jeden zo synov sa napríklad musel vzdať vysnívanej vojenskej kariéry, ďalšia dcéra sa rozhodla pre zasvätený život a v prípade Serafíny to vyvolalo túžbu zamestnať sa a byť finančne nezávislou od rodičov.

Lekárnická prax v rodnej Trnave

Mladá Serafína prejavila záujem o prácu v lekárni, čo bolo v tých časoch pre ženu niečo úplne atypické. Dňa 1. októbra 1898 nastúpila na trojročnú lekárnickú prax v lekárni U zlatého jednorožca (Gyógyszertár az arany egyszarvúhoz, resp. Apotheke zum Goldenen Einhorn) v Trnave, a to aj napriek nesúhlasu svojich rodičov. Lekáreň bola situovaná v centre mesta. V tom čase, od augusta 1898, ju vlastnil lekárnik Július Bunzl. Práve on, jej zamestnávateľ, povzbudil Serafínu na cestu univerzitného štúdia. Bola mu za to vďačná celý zvyšok života.

Ak si uvedomíme, že do polovice 90. rokov 19. storočia bolo štúdium lekárnictva v Uhorsku prístupné iba mužom, musíme uznať, že jej rozhodnutie ísť na univerzitu bolo v tých časoch skutočne neštandardné, novátorské, priam prevratné. Ženám sa otvárala cesta pôsobenia v oblasti medicíny, farmácie a školstva až po roku 1895, keď napriek nesúhlasnému postoju Budapeštianskej univerzity, minister školstva Gyula Wlassics vydal nariadenie, aby aj ženy mohli študovať na filozofických a prírodovedných fakultách v krajine.

Univerzitné štúdiá v Kluži

Pred nástupom na univerzitu v Kluži musela absolvovať tzv. tyrocinálne skúšky (lekárnický praktikant ju skladal pred skúšajúcou komisiou, ktorej členmi boli niekoľkí univerzitní pedagógovia i lekárnik z praxe). Druhou podmienkou bolo absolvovania lekárnickej praxe v lekárni. Obe podmienky splnila v roku 1901. Pre štúdium farmácie si mohla vybrať dve mestá: Budapešť alebo Kluž. Konkrétne išlo o Budapeštiansku univerzita (založená ostrihomským arcibiskupom Petrom Pázmányom v Trnave v roku 1635, neskôr Máriou Teréziou presťahovaná do Budína) a od roku 1872 Univerzitu Františka Jozefa v Kluži. Vybrala si druhú možnosť. Na univerzite v Kluži absolvovala štúdium v rokoch 1901 až 1903.

V ročníku študovalo so Serafínou ďalších 22 poslucháčov. Štúdium lekárnictva ukončila záverečnými skúškami v júni 1903. V dňoch 4.-5. júna absolvovala praktické skúšky z chémie a farmakológie. Skúšajúca komisia, ktorej predsedom bol dekan Lekárskej fakulty László Udránszky (1862-1914), ohodnotila jej praktické poznatky známkou výborný. Zaradila sa dokonca medzi šiestich študentov, ktorí praktickú skúšku absolvovali s vyznamenaním. Záverečné skúšky z teoretických predmetov skladala 18. júna 1903 s výsledným hodnotením: dostatočný.

Na Budapeštianskej univerzite sa stala prvou absolventkou lekárnictva až dva roky po Serafíne, v roku 1905, Erzsébet Légrády. Pre zaujímavosť uveďme aj prvé absolventky medicíny v Uhorsku: Sarlota Steinberger (1900 v Budapešti) a Gizella Karpáti (1907 v Kluži).

Študentka verzus študenti

Prvé mesiace na akademickej pôde neboli pre ňu vôbec jednoduché. Čelila nepochopeniu a negatívnym postojom zo strany okolia. Napríklad, do posluchárne mohla vstúpiť až spolu s prednášajúcim. Ako žena si nemohla sadnúť medzi poslucháčov – mužov, ale mala vyčlenené osobitné miesto na sedenie – oproti svojim spolužiakom.

Spočiatku jej nebolo umožnené ani to, aby písala na tabuľu. Cez prestávky sa musela zdržiavať v osobitnej miestnosti pod dohľadom niektorého z profesorov. Pomoc a podpora sa jej dostala od istého otcovho príbuzného, ktorý pôsobil na univerzite ako pedagóg. Svojim poctivým prístupom k štúdiu si však Serafína postupne získala rešpekt okolia. V súlade s dobovou legislatívou - ako mimoriadna poslucháčka – prvý ročník absolvovala na Prírodovedeckej a druhý na Lekárskej fakulte. Dňa 18. júna 1903 Serafína Thinagl obdržala univerzitný diplom a stala sa prvou lekárničkou v časoch Uhorska.

Prvý lekárnický manželský pár v Uhorsku

Čerstvá absolventka Serafína začínala svoju lekárnickú prax v meste Deva (dnešné Rumunsku) v lekárni s názvom U strážneho anjela v roku 1904. Avšak nie sama. Vo februári 1904 dobová tlač informovala o „zásnubách prvej lekárničky v Uhorsku.“ Krátko na to, dňa 19. marca 1904 sa v Trnave, ako 23-ročná, vydala za 39-ročného evanjelika, vdovca, lekárnika Mihálya Pesthyho (1864-1930). Manželia sa stali prvým lekárnickým manželským párom v Uhorsku. Pripísali si tak ďalšie prvenstvo v Uhorsku a možno aj v strednej Európe.

Narodila sa im dcéra Marianna, avšak ako 10-mesačná v auguste 1905 zomrela. O rok neskôr sa im narodil syn István a v roku 1909 dcéra Zsuzsanna. Ich životný príbeh zasiahla ďalšia rana. V dôsledku nešťastnej investície sa museli vzdať vlastnej lekárne (v roku 1908). Manžel sa vybral za prácou do Budapešti a Serafína od roku 1910 pôsobila ako správkyňa lekárne U Božej prozreteľnosti v obci Livada (dnes na území Rumunska). Deti jej pomáhala vychovávať je mama Ľudmila, ktorá sa k nim na istý čas prisťahovala.

Návrat k podnikaniu vo vlastnej lekárni bol možný až na konci 1. svetovej vojny. V roku 1918 sa manželia Pesthyoví usadili v mestečku Isaszeg v Peštianskej župe. Serafínin manžel sa stal vlastníkom lekáreň U anjela, ktorú ako manželia spolu viedli až do jeho smrti v roku 1930. Následne (do roku 1947) bola majiteľkou tejto lekárne Serafína a po nej ich dcéra Zsuzsanna, vyd. Barabás, ktorá – podľa vzoru svojej mamy – vyštudovala na univerzite farmáciu a od roku 1935 disponovala lekárnickým diplomom. Serafína však tým neukončila svoje profesijné pôsobenie. Naďalej aktívne pomáhala dcére s chodom lekárne.

Od zoštátnenia po ruské tanky

V roku 1950, podobne ako ostatné lekárne v Maďarsku, aj lekáreň U anjela v Isaszegu zoštátnili. Serafína sa presťahovala k svojmu synovi Istvánovi, ktorý pracoval ako zubný lekár v Budapešti. Tu prežila posledné roky života. Zomrela 2. novembra 1956 vo veku 76 rokov.

Kvôli prebiehajúcej revolúcii, ktorá si vyžiadala okolo 3 000 mŕtvych a množstvo zranených, ju najprv dočasne pochovali na Vörösmartyho námestí. Od marca 1957 odpočíva na budapeštianskom cintoríne Farkasréti temető.

Príbeh odvážnej ženy

Často sa stretávame s príbehmi odvážnych žien vo forme výstav, publikácií. Patrili k nim rehoľníčky, politické väzenkyne, disidentky, spisovateľky... No rovnako aj Serafína Thinagl. Ani jej nechýbala v živote odvaha.

Jej životný príbeh by pokojne mohol mať podnadpis: Nezlomnosť mladej ženy. Napriek neľahkým životným skúškam, ktorými od mladého veku prechádzala, nezúfala, snívala a kráčala vpred. Ako prvá žena vkročila do neznámych riek. Pritom neraz musela čeliť nepochopeniu, neprijatiu, nezáujmu či dištancu okolia. Všimnime si tablo absolventov Univerzity Františka Jozefa v Kluži v školskom rok 1902/03. Aj tam je umiestnená v ľavom dolnom rohu – malá fotografia ženy pod fotkami pedagógov.

Neraz musela začať odznova. Celý jej aktívny život venovaný lekárnickému povolaniu sa vyznačoval neúnavnou prácou vo svojom odbore, ale popri tom aj láskavou starostlivosťou o svoju rodinu. To všetko je na Serafíne z Trnavy sympatické a môže sa stať inšpiratívnym príkladom nielen pre dnešných lekárnikov a lekárničky. A možno je jej príbeh výzvou aj pre nás (zvlášť pre Trnavu), aby sme nezabúdali na slávne rodáčky, ktoré sa zapísali do dejín presahujúcich dnešné územie Slovenska. Mikuláš Schneider, Zoltán Kodály a Serafína Thinagl. Schneider a Kodály už majú odhalenú pamätnú tabuľu v Trnave. Dostane sa takejto pocty aj ich spolužiačke Serafíne?

Angelika Šrámková

František Neupauer

Zdroj fotografií: z dobovej tlače a výročných ročeniek.

Ilustračné a komixov fotografie - autorské práva autorov