Prezident by mal byť štátnik. Nemal by konať ako súkromná osoba, ale reprezentovať kolektívny štát.

Slovensko by práve teraz, v zložitej medzinárodnej situácii, potrebovalo skúseného prezidenta, ktorého postoje a myšlienky overil dlhší čas.

Takých štátnikov však Slovensko v zásobe veľa nemá. Vybrali sme jedného z tých, ktorí sa prihlásili, a musíme počkať, ako sa prejaví vo funkcii.

Princípom demokracie je to, že rozhodujú ľudia. Skutoční demokrati sa poznajú podľa toho, či rozhodnutie ľudu rešpektujú, aj podľa toho, ako ho komentujú.

Či sa to niekomu páči, či nie, Slovensko už pozná nového prezidenta. Dúfam, že nový prezident nebude podliehať hlasom z ľavej strany ani z pravej strany, ale bude iba dobrý prezident. Náš prezident, všetkých občanov.

Účasť sa vyšplhala na úctyhodných 61% (najviac doteraz v priamych voľbách prezidenta) a ukázalo sa, že napriek drvivej prevahe progresívneho hluku v médiách reálna podpora „progresivizmu“ medzi ľuďmi nepresahuje 30%.

Mne je však veľmi ľúto, a tieto voľby ma utvrdili v tom, že žijeme v zložitom svete zla. Vnímam to tak, že v zložitom svete zla je stále ťažšie a zložitejšie nachádzať jednoduché cesty šťastia k podpore a rastu dobra.

Lebo trojuholník najdôležitejších ingrediencií Homo sapiens - duša, srdce, mozog, musí riešiť stále väčšie dilemy a čoraz početnejšie asymetrie.

Napríklad, popri všetkej úcte, porazený kandidát prejavil nízku hladinu pokory a demokratického rešpektu k vôli ľudu. Som empatický v tom, že tu zohrali veľkú úlohu aj emócie a každému sa zníži index životnej spokojnosti keď prehrá v súboji. Je ale dôležité mať v sebe tú noblesu štátnika, ktorý by dokázal aj prehru od prezentovať s nadhľadom a uznaním pre protikandidáta.

Treba však uznať, že pán Korčok dostal veľké množstvo hlasov, spravil pekný výsledok. Nebol to osobný debakel. Predvolebnú kampaň však viedol v takom duchu, že vo vzduchu zanechal otázku, ako dôkladne ho jeho voliči poznajú. Či skutočne volili jeho osobnosť, alebo volili hlavne „proti niekomu“.

Dá sa povedať, že demokracia je spravodlivé zriadenie, lebo keď ľud pri svojom rozhodnutí urobí chybu, bude aj znášať dôsledky.

Bolo by pekné, keby všetky rozhodnutia smerovali k dobru. Lenže aby mohlo dobro a láska zvíťaziť, musel by sa redukovať celý systém dráždenia spoločnosti nepodstatnými vecami a okolnosťami, ktoré sa posledné roky zavádzajú na prekrytie chýb riadenia a odvádzanie pozornosti od podstaty, akou je vývoj na vyšší stupeň poznania ľudstva.

Je nesmierne dôležité, aby boli zachované ostrovy nádeje, lásky, porozumenia a aby tá vôňa sa šírila do ďaleka a bola vždy jasne rozoznateľná pre iných. Iba tak sa nám môže dariť v konkurencii s nenávisťou, chamtivosťou, egoizmom, ale aj ľudskou hlúposťou.

Z môjho profesionálneho pohľadu to vnímam tak, že spoločnosť málo pestuje svoje sociálne aspekty. Sociálna spolupatričnosť by sa mala prejaviť systémovými riešeniami a ich absenciu by nemalo nahrádzať nesystémové pozlátko verejnej okázalej charity.

A úplne na záver.

Ako mi napísal publicista Marián Moravčík, ktorého myšlienky si veľmi vážim.“ Netreba zabúdať na ešte jedno víťazstvo, najdôležitejšie zo všetkých. Ľudia na Slovensku majú plné zuby hádok politikov bez konca. Chceme normálne žiť a starať sa o vlastné veci, nie stále riešiť, kto sú „naši“ a kto „oni“.

V týchto voľbách boli porazení všetci, ktorí vyhľadávajú konfrontácie. Prorokujem im, že toto je začiatok ich konca.„

Ľudia majú naozaj už plné zuby nekonečných hádok a najlepší výsledok bude, ak už bude život pokojnejší a politika nebude všade.

Gratulujem novému prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu k zvoleniu a držím palce v náročnej funkcii.

Dušan Piršel