Machadová je líderka venezuelskej opozície voči režimu prezidenta Nicolása Madura. Nobelov výbor ocenil „jej neúnavnú prácu pri presadzovaní demokratických práv pre ľud Venezuely a za jej boj o dosiahnutie spravodlivého a mierového prechodu od diktatúry k demokracii“. V diskusii za touto správou na Postoji už viacerí proruskí a súčasnej vláde blízki diskutéri toto ocenenie Machadovej spochybňujú až znevažujú. Keďže povedomie o situácii vo Venezuele je u nás dosť slabé, a Venezuela patrí k štátom s vládou jednej – marxistickej strany, aké nám predseda vlády SR Fico dáva za príklad, treba pripomenúť základné fakty.

Venezuela – dôsledky marxistickej diktatúry

Venezuela bola v 50 - tych rokoch minulého storočia štvrtou najbohatšou krajinou sveta, a v 80 - tych rokoch najbohatšou krajinou Latinskej Ameriky. O situácii po 20 rokoch vlády nedemokratického socializmu hovorí biskup P. R. Méndez: „Vo Venezuele sa začína hladomor. Každý deň sa máme čoraz horšie. Hospodárstvo je ochromené, neexistuje priemysel ani poľnohospodárstvo. … „Osemdesiat percent rodín žije v extrémnej chudobe. Slávne egyptské rany nie sú ničím v porovnaní s tým, čo prežívame,“ „Rodina zarába v priemere štyri doláre mesačne a za krabicu vajec musíte zaplatiť polovicu tejto sumy. Predtým boli ľudia chudobní, teraz sú na pokraji prežitia,“ … „Ľudia potrebujú aj psychologickú podporu, nedokážu zvládnuť súčasnú situáciu, počet samovrážd sa výrazne zvýšil.“ … „Kostoly sú už 4 mesiace zatvorené. Kňazi nemajú čo jesť.“ (august 2020, zdroj ACN Slovensko + web Christianitas)

Podobné dôsledky má marxistická vláda všade na svete a v každej dobe. Zákonitým dôsledkom komunistického a nedemokratického socializmu je to, že po získaní moci síce rozdávaním toho čo zhabali iným čiastočne a dočasne zvýšia životnú úroveň chudobných a „pracujúcich“, ale potom v dôsledku neslobody spôsobia úpadok ekonomiky a životnej úrovne v porovnaní so slobodnými štátmi. Zažili sme to v Československu v rokoch 1948-89, brutálne sa to prejavuje v Severnej Kóreji, ktorá je hlavným vojenským spojencom Putinovho Ruska. O podobnej situácii dobre hovoril nedávno na Postoji misionár pôsobiaci na Kube tu: https://svetkrestanstva.postoj.sk/182722/v-znicenej-krajine-zazivaju-nudzu-uz-aj-turisti

Vo všetkých krajinách Európy sa po oslobodení spod diktatúry Moskve podriadenej Komunistickej Strany výrazne zvýšila životná úroveň. Miera zlepšenia aj problémov súvisí s mierou korupcie a tým, nakoľko sa rozišli s komunizmom a odstavili komunistov od riadenia štátu. Slovensko po 14 rokoch vlády vedenej exkomunstom Ficom v kvalite života i miere korupcie patrí k najhorším v EÚ.

Odvážni biskupi a Vianoce v októbri
Venezuelskí biskupi už v júli 2017 v kritike vlády prezidenta Madura dôrazne odsúdili „neľudské potláčanie“ manifestácií občanov, ktorí žiadajú len rešpektovanie demokracie; pripomínajú väznenie a svojvoľné procesy s tými, ktorí nesúhlasia s vládou, mučenie, porušovanie ľudských práv zo strany predstaviteľov vládnej moci a násilné akcie „ilegálnych polovojenských jednotiek“ na strane vlády.

Biskupi povedali jasné «nie» vládou zavedenému ústavodarnému zhromaždeniu, pretože je odmietané ľudom a smeruje „k nanúteniu diktátorského režimu krajine“ nastolením „socialistického, marxistického a vojenského štátu s absenciou autonómie moci“ a „s úmyslom odstrániť aktuálne štátne orgány, zvlášť národné zhromaždenie, ktoré je volené priamo ľudom“. Žiadali tiež „otvorenie humanitárneho koridoru, aby mohli do krajiny prichádzať lieky a potraviny“, ktoré už mesiace chýbajú. (https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170714016 )

V októbri 2024 ľavicový autoritársky venezuelský prezident Maduro v štátnej televízii oznámil, že napriek „nejakým chlapíkom v sutanách“ podľa nariadenia vlády „Od 1. októbra do 15. januára sa začína vianočné obdobie, Silvester a vítanie nového roka 2025.“ Biskupská konferencia CEV 3. 9. 2024 reagovala stanoviskom, v ktorom prezidentovi obvinenému z obchodu s drogami či zbraňami a z volebného podvodu, pripomenula, že tento kresťanský sviatok „by sa nemal využívať na propagandu alebo konkrétne politické ciele“. (CNA - In defiance of country’s bishops, Venezuelan dictator decrees start of Christmas season ) Nemali by to pripomenúť aj slovenskí biskupi Ficovi a našim politikom?

Na Kube sa Vianoce neslávili takmer 30 rokov po tom, ako Ich slávenie v roku 1969 zrušil Fidel Castro. Na príhovor Jána Pavla II. prišlo k obnoveniu osláv Narodenia Pána koncom minulého tisícročia, no dodnes na Kube počas sviatkov cítiť dosah ateizácie komunistickým režimom. (https://www.katolickenoviny.sk/tema/category/tema/article/ked-fidel-zrusil-vianoce-na-kube.xhtml )

Nikaragua – vláda a cirkev

Aj nikaragujský prezident Ortega, ktorý sa hlásil k marxizmu podobne ako Fico a Blaha, v roku 1984 vyhral slobodné voľby. Spolupracoval s cirkvou, keď mu to vyhovovalo. Pred 35 rokmi vo mal vo vláde troch kňazov Niektorí duchovní, najmä arcibiskup a neskorší kardinál Miguel Obando y Bravo ho kritizovali za marxizmus a porušovanie ľudských práv, za čo sa vláda pomstila diskreditáciou a vyhostením viacerých kňazov. Po občianskej vojne, keď bol Ortega v opozícii uzavrel s cirkvou mier a pred 15 rokmi navrhol nikaragujského kardinála na Nobelovu cenu mieru.

V roku 2006 sa stal opäť prezidentom, k čomu pomohlo aj to, že sa tváril ako priateľ Katolíckej cirkvi. V roku 2009 chcel umlčať kritiku niekoľkých biskupov na adresu svojej vlády tým, že ich namiesto komentovania politiky vyzval na modlitbu. Preláti odpovedali, že sa nestačí modliť, ak človek nepracuje pre spravodlivosť.

V roku 2018 vypukli kvôli sociálnym problémom demonštrácie pri ktorých prišlo o život najmenej 355 ľudí, asi 2 000 utrpelo zranenia a zadržali asi 1 600 ľudí. Ortega dal zatknúť volebných protikandidátov a obvinili ich zo zodpovednosti za nepokoje a za pokus o teroristický prevrat podporovaný USA.

Keď biskupi kritizovali tieto zásahy a podporili protestujúcich, vláda začala likvidovať Cirkev. Vyhostili apoštolského nuncia aj misionárky lásky Matky Terézie, uväznili biskupa a ďalších kňazov, zatvorili katolícke médiá, zakázali procesiu a prezident označil biskupov za diablov v sutane. Prenasledovanie kritizujú biskupi, OSN aj pápež. (viac tu: https://svetkrestanstva.postoj.sk/112853/preco-prezident-ktory-mal-vo-vlade-knazov-bojuje-proti-cirkvi) .... Marxisti sa už od Leninových čias až po súčasnú Nikaraguu či Fica snažia Cirkev využiť aby sa dostali k moci, alebo zlikvidovať.

Cirkev a pokoj zo spravodlivosti

Cirkev sa ozýva v mene slobody a spravodlivosti aj v Bielorusku a komunistickej Číne, kde je kvôli tomu prenasledovaná, tak ako u nás počas komunistickej diktatúry. Je smutné, keď na Slovensku v súčasnosti, keď má úplnú slobodu, tak urputne mlčí k rôznym nespravodlivostiam vlády, aj bratríčkovaniu premiéra s marxistickými diktátormi. Vláda, ktorú aj viacerí duchovní podporili v mene boja za tradičné hodnoty teraz obmedzuje cirkevné školy a zrušila sviatok Sedembolestnej i 17. november, pripomínajúci oslobodenie z komunistickej diktatúry. A birmovaný komunista Fico vždy kritizuje len západné demokratické štáty, ale nikdy Rusko, ktoré rozpútalo najväčšiu európsku vojnu od druhej svetovej, a dáva nám za príklad nedemokratické režimy bez občianskej i náboženskej slobody.

Niektorí sa divia, prečo Nobelovu cenu za mier dostala opozičná politička Machadová, ktorá usiluje o slobodu, demokraciu a spravodlivosť. Je to však v súlade so zdravým rozumom aj učením Biblie a Cirkvi, ktorá oddávna učí, že skutočný pokoj vychádza zo spravodlivosti. (Okrem toho Machadová o tieto hodnoty usiluje viac rokov. Zatiaľ čo Trump predtým získal milióny pochybným biznisom, na ktorý doplatili iní, a teraz vedie najsilnejšiu mocnosť, Machadová odoláva násiliu totalitnej diktatúry)

Aj pápež František v súvislosti s vojnou na Ukrajine opakovane žiadal spravodlivý mier. Viac krát citoval Jána XXIII, ktorý v čase studenej vojny, v encyklike Pacem in terris napísal, že hlavnou príčinou vojen, obrovského utrpenia a utečencov sú vlády, ktoré vlastným občanom a iným národom berú slobodu. Aj našej cirkvi, duchovným i veriacim treba pripomenúť to, čo v súlade s učením pápežov povedali biskupi v Nikarague - že sa nestačí modliť, ak človek nepracuje pre spravodlivosť.