Rok 2024 bude v slovenskej politike dynamický a plný výziev. Jedným z dôležitých rozhodnutí budú napríklad prezidentské voľby.

Aj v mojej korešpondencii sa už objavujú prognózy a postoje k voľbám. Motiváciou k tomuto stručnému komentáru je stanovisko, ktoré som našiel v mailoch.

Podľa pisateľa, “čo sa týka prezidentských volieb, dvakrát v nedávnej minulosti sa stalo, že u nás prezidenti vyvažovali moc premiérov s autoritárskymi sklonmi.

Myslím si, že takéto vyvažovanie je pre Slovensko dôležité, takže v prezidentských voľbách budem voliť kandidáta, ktorý bude mať šancu na zvolenie.”

Ja si myslím, že vyvažovanie tendencií nemôže systémovo spočívať na dvoch funkciách. Máme skúsenosti, že niektorí nemali na to, aby niekoho vyvažovali.

Ale hlavný dôvod, prečo píšem je ten, že otázka „vyvažovania“ moci je aktuálna, keď je na to prispôsobený politický systém.

Prezident nemá dosť právomocí na vyvažovanie premiéra, občas len s asistenciou zahraničia a možno niektorých médií. Sme malá krajina.

K tomuto stanovisku mi napísal publicista Marián Moravčík: „Preto si myslím, že by nebolo dobré a nie som si istý či by Slovensku pomohlo, keby prezident vyvažoval existujúceho premiéra tak, že by sa snažil presadzovať úplne iné politické smerovanie.„

Pripúšťam, že vyvažovanie vôbec nemusí znamenať vojnu, boj a nepriateľstvo medzi premiérom a prezidentom republiky.

V súvislosti s kompetenciami prezidenta si dovolím manifestovať stanovisko môjho priateľa, múdreho lekára, rádiológa, ktorý mi napísal: „Prezidentovi ako súčasti minimálne európskeho, respektíve svetového súkolia bude dovolené len to, aký rozsah pohybu mu dovolia susedné ozubené kolieska (nemusia to byť automaticky susedné štáty) a naše koliesko je príliš malé vzhľadom na to, čo môže poskytnúť celým hodinám, aby určovalo rýchlosť a smer točenia“ ...

Ešte si dovolím pár myšlienok k samotným voľbám.

Ja osobne mám tiež svojho kandidáta, len ma mrzí, že často zostáva nepovšimnutá jeho profesionalita a názorová stabilita.

Problém je zjavne v tom, keď sa verejný priestor zaplní emóciami kvôli hlúpostiam a nepodstatným veciam, tak skromný múdry hlas prezidentského kandidáta zanikne v ozvenách.

V každom prípade by mali občania pristupovať k volebným urnám s rozumom, sebavedome, odvážne, múdro a s odhodlaním.

Len bohužiaľ rozhodovanie vo voľbách je často emočný a nevedomý proces. Voliči by mali byť rozumní, múdri, odvážni, ale taká voličská masa neexistuje.

Slovenskí "voliči" vytvorili takmer uzavreté skupiny, často podľa toho akú čítajú tlač.

Uvedené skupiny sa nepočúvajú, trpezlivá a korektná diskusia sa zmenila na nepriateľstvo, prevláda povrchnosť, málokto pozná vzťahové rámce rôznych fenoménov.

Nerobí sa politika, ale politikárčenie. Slováci nikdy nevolia za niečo, ale vždy proti niekomu a niečomu.

Nech sa teda prezidentom stane človek, s kvalifikovaným sociálnym portrétom, ktorého občania dobre poznajú, a ktorý dokáže tlmiť trenie medzi koalíciou a opozíciou.

Poznať by ho mali jednak z vlastných sledovaní politickej scény, pretože by to mal byť človek politicky rozhľadený.

Má mať jasný a zrozumiteľný postoj k zásadným otázkam.

V tomto poznávaní by mali pomáhať objektívne médiá a rôzni posudzovatelia politickej scény, ale serióznou, vyváženou informovanosťou a nie žiadnym otvoreným či skrytým podprahovým neférovým a neefektívnym preferovaním niekoho.

Zjavne píšem o ideálnom prípade, ale médiá by naozaj tak mali fungovať.

Dušan Piršel