Zvyknú sa chváliť, že budú ochraňovať "naše hodnoty." Schválenie tejto novely spôsobí iba to, že konzervatívnejšie ladení zástupcovia mimovládneho sektora budú chýbať na diskusiách o hodnotových témach na pôde OSN, či v Bruseli. Zahraniční lobisti presadia svoje oveľa ľahšie bez našich konzervatívnejších hlasov.

Pracujem v mimovládnom sektore už 15 rokov, vrátane práce pre medzinárodné organizácie a na projektoch, financovaných zo zahraničia. Zažila som pri tejto práci už asi všetko. Pri pomoci na turecko-sýrskej hranici sa ma pýtali, či nie som špiónka. Na Donbase si kandidát na starostu zvolal v rámci kampane miestnych ľudí, aby sa sťažovali, čo všetko som neopravila. Na Haiti ľudia po zemetrasením štrajkovali, že ich mimovládky dostatočne nepripravili na blížiaci sa hurikán. No a v Bruseli som zažila, ako moje názory vôbec nechápali, lebo som bola z nejakej malej slovenskej mimovládky “bez peňazí”. A to teda určite nemôžem nič vedieť. Takže ani označenie “zahraničnej agentky” ma na Slovensku neprekvapí.

Cieľom novely zákona o mimovládkach z dielne SNS má byť posilnenie dôvery občanov voči mimovládnym organizáciám. Autori sú totiž presvedčení, že organizácie financované zo zahraničia, môžu Slovensko ohroziť.

Prekvapení môžu ostať samotní autori návrhu. Nepremysleným návrhom dávajú ešte väčší priestor progresívnym zahraničným lobistom pri presadzovaní svojich názorov na pôde EÚ, či OSN. Budú sa totiž konať bez prítomnosti slovenských konzervatívnejších hlasov.

Zapísať sa ako “organizácia so zahraničnou podporou” má zvýšiť transparentnosť

„Návrh z dielne SNS chce zaviesť pojem „organizácia so zahraničnou podporou“. Bude sa za ňu považovať organizácia, ktorá dostáva finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby alebo od domáceho subjektu, ktorý má označenie „organizácie so zahraničnou podporou“ a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrne za kalendárny rok presiahnu 5 000 eur. Takáto organizácia bude povinná nahlásiť sa príslušnému úradu do 90 dní, inak môže dostať pokutu až do výšky 5000 EUR.“

Takto nejak znie časť v návrhu zákona. Údajne má zvýši transparentnosť a umožní verejnosti lepšie pochopiť zdroje financovania neziskových organizácií.

Ako to môže dopadnúť v praxi?

Pamätáte si ešte na pandémiu COVID-19, keď mimovládne organizácie šili rúška zdravotníkom? Alebo na obrovské povodne v roku 2010? Či vlnu migrácie z Ukrajiny v roku 2022? Čo robila vláda? Zlyhávala. Tak ako to je v každej krajine počas humanitárnej krízy. A čo robia vtedy mimovládne organizácie? Mobilizujú sa a pracujú 16 hodín denne. Niekedy aj 24.

Predstavte si, že v roku 2025 bude platiť tento zákon a veľkú časť Slovenska zasiahnu povodne. Slovenská katolícka charita zmobilizuje sieť Charity z Európy a bratia Česi pošlú Charite na Slovensko pomoc vo výške 6000 EUR. Aby urýchlene nakúpila vysúšače do zaplavených domov. Čo myslíte, koľkým rodinám pomôže 6000 EUR? Veľa ich nebude, predsa len, je to príšerne malá suma, ak je zasiahnutých 20 obcí. A čo myslíte, koľko vysúšačov zabezpečí pre tých 20 obcí do týždňa vláda?

Z tých 6000 EUR Charite nič neostane. Nezoberie si ani na plat človeka, ktorý bude v teréne 16 hodín denne vo vlhku, chlade a smrade rozdávať vysúšače rodinám. Ani na naftu, či benzín. Lebo vysúšače sa sami neodvezú na tvar meista. Na to si musí nájsť iné zdroje. Ako aj na ďalšieho človeka, ktorý sedí v kancelárii a zariaďuje na diaľku všetko potrebné. V tom zmätku pozabudne nahlásiť príslušnému úradu, že ich má odteraz označovať ako Slovenská katolícka charita - organizácia so zahraničnou podporou. Alebo to zabudne v strese spomenúť humanitárny pracovník pri rozhovore v médiách. Veď kto by to už len používal takýto názov. No a zodpovedný úradník, nadšený fanúšik SNS, pošle na Charitu kontrolu. Výsledkom bude pokuta vo výške 5000 EUR.

Čo myslíte, odkiaľ zoberie organizácia peniaze na zaplatenie pokuty? Čuduj sa svete, má jedinú možnosť. Od darcov, ktorí prispievajú na pomoc. Inak jej bude hroziť, že ich príslušný úrad zruší. A o túto sumu budú ukrátené rodiny, ktoré by pomoc potrebovali.

To nie je všetko. Nový zákon zvýši administratívna záťaž organizácie. Aby zozbierala všetky potrebné náležitosti do výročnej správy. A viete si predstaviť firmu, ktorej účtovníčka by to mala robiť zadarmo? Kto ju zaplatí? O tom novela zákona nehovorí. Pritom ani na firmy, ktoré vytvárajú zisk, nie sú kladené také administratívne požiadavky, ako na mimovládne organizácie.

Návrat do doby Mečiara

Takúto obavu z financovania zo zahraničia sme na Slovensku už mali. Za vlády Vladimíra Mečiara. Vďaka tomu vznikol pomerne striktný a stále platný zákon o nadáciách. Podľa neho musia nadácie viesť presné informácie o darcoch nad 331 EUR, aby ich mohli informovať o použití darovaných prostriedkov. Nadácia musí presne vedieť aj to, či nejaký darca počas roka niekoľko krát nedaroval prostriedky a ich suma nepresiahla sumárne 331 EUR. A musí presne vedieť, kam tieto dary poputovali.

Nečudujte sa, keď nadácie od Vás pri darovaní pýtajú aj kontaktné údaje. Potrebujú ich vedieť, aby mohli naplniť literu zákona. A vo výročnej správe ponúknuť prehľad o darcoch. Transparentnosť, na ktorú sa tvorcovia zákona odvolávajú funguje dostatočne už aj teraz.

Prečo sú slovenské „mimovládky“ financované zo zahraničia?

Odbor pomoc neexistuje. Práca ľudí v mimovládnom sektore je často veľmi odborná. Vyžaduje znalosti z mnohých oblastí. Finančný manažment, projektový manažment, vzdelávanie, zdravotníctvo, fundraizing, PR, sociálna práca, právna pomoc....V zahraničí pracujú v mimovládnom sektore ľudia, ktorí študovali na tých najlepších školách a podľa toho sú aj ohodnotení.

Finančná podpora mimovládok na Slovensku je v porovnaní zo zahraničím veľmi nízka. Ak chce organizácia zmysluplne a systematicky fungovať, potrebuje byť financovaná celoročne a zamestnávať ľudí.
Predstavte si, že by ste lekára v nemocnici platili iba vtedy, keď máte naňho peniaze. Ako by fungovala nemocnica? To isté platí v pomoci. Ak máte lekára, ktorého v čase krízy vyšlete niekam pomáhať, nemôžete čakať, že tam bude ordinovať zadarmo, ak ho doma čaká rodina a on funguje v neustálom riziku. A ešte si na taký pobyt zoberie v práci dovolenku. Po návrate sa z toho bude ešte niekoľko týždňov spamätávať. Ak chce organizácia takúto formu pomoci poskytnúť, musí hľadať financie – doma aj v zahraničí, aby mohla lekársky tím udržať v rizikovej oblasti čo najdlhšie.

Návrh zákona pripravuje Slovákov o pomoc a ešte viac zvýši “tlak z Bruselu.”
Mimovládne organizácie často pôsobia tam, kde zlyháva vláda. A nechcú to robiť donekonečna. Veď sami by boli najradšej, keby štát fungoval tak dokonale, že by ich služby nepotreboval. A preto je súčasťou ich práce zlepšovať systémy, ktoré nefungujú. Vrátane zákonov.

Medzi mimovládkarmi je veľa odborníkov. Preto sú prizývaní aj do tých najodbornejších diskusií v svojej krajine, na pôde EÚ, či OSN. Na Slovensku ich verejnosť vníma skôr ako skupinku nadšencov, dobrovoľníkov, ktorí by to mali robiť zadarmo. A ak vláda kdekoľvek potrebuje šetriť, tak šetrí na ich podpore.
Slovenské organizácie, na rozdiel od tých zahraničných, pracujú s veľmi obmedzenými zdrojmi. Nemajú kapacity na to, aby sa zúčastňovali mnohých konferencií, či pracovných stretnutí. Aj preto slovenská pomoc nie je vo svete veľmi viditeľná.

Ak chcú byť aktívne zapojené aj do diskusií na úrovni EÚ, či OSN, nemajú inú možnosť, ako vstupovať do konzorcií so zahraničnými organizáciami. V tomto prípade sú väčšinou iba pridruženým partnerom v projekte a majú na obsah projektu veľmi obmedzený vplyv.

A to sa týka aj kresťanských organizácií. Ich hlasy chýbajú pri tzv. liberálnych témach. Pri tom, keď sa tvoria odporúčania pre Európsku komisiu, či počas diskusií na pôde OSN. Pri tvorbe politických odporúčaní, ktoré sa posielajú poslancom, europoslancom, či zástupcom medzinárodných inštitúcií. Brusel, či New York je plný lobistov. A tí naši tam chýbajú. Lebo na to nemajú peniaze.

Politici, ktorí sa hrdia tým, že nechcú diktát Bruselu, sami brzdia to, aby sme boli pri všetkých diskusiách a mali možnosť ich ovplyvniť. Pozitívnym smerom. Hádžu im „polená pod nohy“. Dávajú tak priestor expertom, s ktorých názormi sa nestotožňujú. Tých slovenských možno zbrzdia, tlak zo zahraničia ale takto nezastavia.
Tuším, že na ich voličov to zapôsobí. S nadšením budú sledovať, ako mimovládkam uškodili...

Nuž, komu niet rady, tomu niet pomoci. Progresívny lobing takýmto spôsobom určite nezastavia. Iba mu dláždia cestu zlatými kachličkami.