Obeťou boja proti rodovej ideológii sa nesmú stať týrané ženy

V máji 2023 prebehlo v pléne Európskeho parlamentu hlasovanie o správe s názvom: „Predchádzanie násiliu páchanému na ženách a dievčatách a boj proti nemu - O záležitostiach týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia.“ V skratke, išlo o rozhodnutie Európskej únie pristúpiť k tým článkom Istanbulského dohovoru, v ktorým má exkluzívne právo.

Ide o mimoriadne citlivú tému, ktorá sa často krát, bohužiaľ zneužíva na populistické politické ciele a meranie si politického ega, kto je na papieri väčší kresťan. Je smutné, že rukojemníkmi tohto populizmu sa stávajú práve ženy, ktoré čelia domácemu násiliu. V téme násilia na ženách som sa angažoval dávno pred vstupom do politiky a pokúsim sa vniesť do tejto na prvý pohľad zložitej témy o niečo viac svetla.

Prijatie Dohovoru nemôže zasahovať do národných kompetencií

EÚ môže ratifikovať medzinárodnú dohodu len v rozsahu svojich právomocí. Istanbulský dohovor sa vzťahuje na oblasti, v ktorých má EÚ výlučné právomoci, spoločné právomoci, ale aj na oblasti, v ktorých majú jej členské štáty výlučné právomoci.

EÚ preto pristúpilo k Dohovoru len v rámci svojich výlučných právomocí udelených článkom 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Niektoré štáty počas konania pred Súdnym dvorom vyjadrili obavy, že dohovor by po jeho prijatí EÚ mohol členským štátom, ktoré ho neratifikovali, uložiť opatrenia, ktoré by boli v rozpore s ich vnútornými právnymi normami. Európsky súdny dvor však vo svojej analýze z októbra 2021 tieto obavy rozptýlil a uviedol, že argumenty predložené počas konania to nedokazujú:

264: v tomto konaní sa nijako nepreukázalo, že by [pristúpenie k EÚ bez spoločnej dohody] zasahovalo do právomocí členských štátov.

265: [v žiadnom prípade nebolo preukázané], že by mohlo viesť k situácii, v ktorej by tieto členské štáty museli na zabezpečenie dodržiavania medzinárodných záväzkov Európskej únie vykonávať opatrenia, ktoré sú v rozpore s ich ústavami.

Preto pristúpenie EÚ k Dohovoru nemôže viesť k povinnosti pre členské štáty EÚ nanovo definovať svoje pojmy pohlavia/žien/mužov, ak by to bolo v rozpore s ich ústavami. Som rád, že som svojho času ako poslanec NR SR mohol podporiť svojim podpisom návrh Ústavného zákona o ochrane rodiny, ktorý inicioval vtedajší predseda KDH Ján Figeľ.

Ideologický problém v dohovore si zaslúži jeho odsúdenie

Hlavný problém Dohovoru spočíva v tom, že zavádza novú definíciu pojmu „rod“, ako niečoho čo nedefinuje fyzické pohlavia, ale zavedené stereotypy v spoločnosti. Práve preto, sa pri ratifikácii dohovoru vyžaduje osobitný súhlas jednotlivých členských štátov. Z tohto dôvodu je od začiatku jasný môj postoj, aj postoj KDH - odsudzujeme akékoľvek zasahovanie do národných kompetencii v oblasti kultúrno-etických a rodinných otázok. Robíme tak konzistentne pri každom hlasovaní.

Som presvedčený, že takéto aktivity vždy len oslabovali dôveru našich občanov v európske inštitúcie. Mali by sme poukazovať na jednotu v našej rozmanitosti a rešpektovať rôznorodosť jednotlivých spoločností v tejto otázke, rovnako ako v oblasti „práva“ na potrat, manželstvo, či adopciu. Je pre mňa kľúčové, aby občania mali istotu, že ich právo rozhodovať o týchto otázkach na domácej pôde je plne rešpektované a napĺňané.

Pritom nemusí tu ale ísť len o oblasť hodnôt, ale aj zachovanie si národnej suverenity s právom veta v kľúčových otázkach o budúcnosti EÚ, zdravej daňovej konkurencie, či v sociálnej oblasti.

Čo prinieslo pristúpenie na európskej úrovni?

Dohovor nadobudol účinnosť 1. októbra 2023, takže je ešte skoro hovoriť o konkrétnych číslach pomoci. Už zo samotného názvu vyplýva, že sme otvorili priestor pre podporu azylových centier, migračných úradov a orgánov činných v trestnom konaní, aby mohli jednoduchšie koordinovať svoje aktivity pre pomoc týraným ženám ,ktoré utiekli zo svojich krajín pred násilím. Zároveň, ak pred zákonom utečie samotný páchateľ domáceho násilia, bezpečnostné zložky budú mať viac informácií a kompetencií pre ich navrátenie do krajiny kde sú stíhaní.

Pre príklad uvediem grantovú schému Európskej komisie s názvom „Predchádzanie sexuálnemu násiliu na ženách - utečenkyniach“ ktorá je otvorená v rámci Európskej stratégie pre rodovú rovnosť. Jedným z úspešných poberateľov grantu je aj Česká katolícka charita v Brne, ktorá realizuje za 100 tisíc eur výnimočný projekt bezpečného prístavu a psychologickej pomoci ženám, ktoré sa budú možno ešte dlhé roky spamätávať z dôsledkov násilia, ktorému museli doma čeliť.

Táto téma nepatrí len na národnú úroveň

Každý štát by mal mať primárne nastavenú domácu legislatívu trestného zákonníka tak, aby bol počet trestných činov domáceho násilia minimálny a to najmä vďaka prevencii s merateľnými výsledkami.

Ide o veľmi vážnu a citlivú tému a dáta svetovej zdravotníckej organizácie potvrdzujú známy fakt, že takmer každá tretia žena má skúsenosť s domácim násilím. Pritom v čerstvej pamäti máme novelu trestného zákona z dielne Smeru, kedy chceli nečakane znížiť premlčacie lehoty v prípade znásilnenia.

Na medzinárodnej úrovni dôležité spolupracovať hlavne z dôvodu ochrany obetí a spoločných postupov pri vyšetrovaní týchto činov. V Európskom parlamente sa okrem tejto témy veľmi intenzívne venujem aj širšie a to oblasti ochrany detí pred sexuálnymi predátormi v online prostredí. Obeťami násilia sa často krát stávajú aj seniori či hendikepovaní ľudia.

Potrebujeme ďalšiu legislatívu?

EÚ ponúka niekoľko nástrojov pre prevenciu a ochranu obetí v tejto oblasti. V spolupráci v trestných veciach a policajnej spolupráci existuje spolu 14 legislatívnych aktov, k téme azyl a migrácia 9.

V roku 2021 sme prijali novú stratégiu EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi (2021 - 2025) . V tejto iniciatíve sa stanovuje komplexná reakcia na tento trestný čin - od predchádzania trestnej činnosti, ochrany a posilnenia postavenia obetí až po postavenie obchodníkov s ľuďmi pred súd.

Vo februári tohto roku sme zase prijali úplne prvú smernice v boji proti násiliu na ženách mimo Dohovor. Správa prvý krát definuje trestný čin násilia v online prostredí. V RTVS som k tejto téme poskytol aj rozhovor.

Ako kresťanský demokrat sa snažím hľadať pravdu a byť vo svojich postojoch konzistentný. Aj keď je to niekedy za cenu politického odsúdenia alebo zbytočných komplikácií. No viem, že na konci dňa sa budem môcť s čistým svedomím pozrieť do očí svojej manželky, dcéry, vnúčat, či každej ženy, že som politicky nezobchodoval ich ochranu pred násilím ale urobil všetko, čo bolo možné, aby mohli žiť bez strachu. A pritom ani raz nebolo potrebné ukrojiť zo svojich zásad.