Musí prísť kritika do vlastných radov. Sebreflexia, ktorou na Slovensku disponuje máloktorí človek a už takmer vôbec žiadny novinár. Nalejme si teda čistého vina.
Pred 3 dňami bol spáchaný atentát na premiéra našej krajiny, ktorí sa pohyboval v politike ešte predtým ako vznikla samostatná SR. Je to človek, ktorý veril v náš národ skôr ako existovalo samostatné štátne zriadenie. Napriek tomu sa voči nemu roky vytvárala búrka mediálnej štvanice.
Kritika na Róberta Fica nikdy nebola vecná, vždy bola osobná. Názvy článkov v mainstreamových médiách neustále používali rovnaké kľúčové slová, aby prilákali čitateľa a dosiahli maximálny zisk na trhu. Tie slová boli: “mafián”, “gauner”, “Putinov poskok”, “komunista”. Každý vedel, že tieto nadpisy predávajú klikanosť.
Podozrenia z korupcie, ktoré nikdy neboli súdne preukázané prispeli k vytvoreniu atmosféry falošného strachu, že Fico nás vedie do záhuby. Reči typu: “Fico okradol Slovensko o miliardy”, “Musí skončiť éra Ficovho režimu” alebo “Fico je zodpovedný za vraždu novinárov Jána a Martiny” boli pre média vždy zaručený marketing. Jednoducho každý v tejto brandži vedel, že to na ľudí funguje.
Rovnica je jednoduchá. Sto krát opakované klamstvo sa stáva pravdou. Týmto heslom sa riadili všetky média, tie liberálne, ale aj tie konzervatívne. Unisono sa všetky zhodli na tom, že Fico nemôže vyhrať ďalšie voľby, a tak robili všetko preto, aby vymyli ľudom mozgy. Neostalo to však iba pri útočení na Fica.
Keď popularita Róberta Fica stúpala aj napriek obrovskému mediálnemu brainwashingu a manipulácii, stalo sa, že si to začali odnášať aj ľudia ako Ľuboš Blaha, Róbert Kaliňák, Erik Kaliňák. Následne však aj potencionálni koaličný partneri. Spomeňme si na tú špinavú kampaň pred prezidentskými voľbami. Ako sa vyťahovalo súkromie Petra Pellegriniho a jeho sexuálna orientácia. Padali obvinenia zo sexuálneho zneužívania. Zrazu mala polovica Slovenska pocit, že majú právo vedieť, s kým trávi večer kandidát na prezidenta. Keď si to povieme nahlas teraz, zdá sa to úplne choré. Avšak vtedy nebolo.
Neúspešný kandidát na prezidenta sa v ďakovnej reči nezabudol vyhroziť, že nám to nezabudne. Protesty v uliciach každým mesiacom naberali teplotu. Politická situácia v spojení s chabou až žiadnou informovanosťou o dôležitých témach doma a v zahraničí spôsobila, že ľudia boli nahnevaní a ani nevedeli prečo. Vedeli len, že Fico nemôže ostať premiérom.
Výzvy na 100 dni pokoja prichádzajú neskoro. Otec hlavného lídra opozičnej strany sa dlho vyjadruje o voličoch Smeru ako o “sviniach vnútri ľudských bytostí”. Hovorí o tom, ako je Slovensko zbabelý národ.
Nenechajte sa, prosím, znova nechať tými istými médiami zneužiť na relativizáciu a bagatelizáciu atentátu, ktorý nemá ospravedlnenie. Nenechajte sa stiahnuť na teórie o tom, že “zlyhala ochranka” alebo tajne služby. Neverte tomu, že strelec bol členom Slovenských brancov. Pravda je taká, že nebol ani člen Slovenských brancov a nebol ani volič koalície.
Bol to človek, ktorý chodil na protivládne protesty. Človek, ktorý založil literárny klub s názvom Dúha. Človek, ktorý nadobudol pocit, že “zachráni Slovensko od zlého Fica”. Kvôli čomu?
Kvôli tomu, že nesúhlasil so zahraničnou politikou vlády, kvôli tomu, že nezniesol zrušenie Špeciálnej prokuratúry (ktorú mimochodom odobril Ústavný súd SR), kvôli tomu, že Mazák (predseda súdnej rady) bol odvolaný svojimi kolegami sudcami. Kvôli tomu, že chceli zmeniť názov RTVS na STaR a zriadiť etickú komisiu.
Vidíte tam tie logické chyby? Ja áno. Zlá informovanosť, manipulácia informácii, nerešpektovanie iného názoru doviedla jedného človeka k tomu, že chcel zbaviť druhého človeka života.
Róbert Fico je stále človek ako my. Má svoje starosti, problémy a rodinu. Nikto si nezaslúži to, čo zažil Fico, aj keď je politik.
Výzvy by mali teda smerovať k šéfredaktorom a novinárom, aby mali štipku sebareflexie a vydali spoločne vyhlásenie a priznali si, že svojim dielom prispeli k situáciu na SK. Pán Kostolný, Havran, Bárdy, Vagovič, Šnídl, Hanzelová a ďalší máte unikátnu príležitosť spojiť Slovensko a priznať si chybu. Nesnažte sa to hádzať na politikov. Neobviňujte Blahu, Danka a Tarabu. Buďte tými “strážnymi psami” demorkacie.
Úroveň žurnalistiky dosiahla nové dno. Nechcem byť súčasťou sveta médií, v ktorom informujú ľudia, ktorí nemajú úctu k novinárskej etike a základnej ľudskej dôstojnosti. Dávate mladým novinárom zlý príklad. Ste prototypom toho, ako sa to robiť nemá. Dĺžite nám všetkým bez ohľadu na politický názor ospravedlnenie.
Na záver pár pripomienkových titulkov článkov:






Terézia Mičianiková
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.