Titulka blogu môže privádzať do rozpakov. Napriek tom som neodolal a nechal sa inšpirovať odvážnym vyjadrením istého kňaza, uverejnenom na Postoji vo Svete kresťanstva pred pár dňami: „Nuž, aj v tomto prípade liturgické krájanie biblického textu urobilo trochu medvediu službu, keď amputovalo časť vety.“

Na sviatok Zoslania Ducha Svätého, na Turíce, liturgické krájanie biblického textu urobilo ďalšiu medvediu službu - amputovalo nie časť vety, ale celé štyri verše:

„Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky. Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.“ (1 Kor 12,8-11)

Tieto apoštolove slová v katolíckych kostoloch na celom svete v liturgii slova si veriaci z úst lektora nemohli vypočuť. V Lekcionári na daný sviatok sú vynechané. Nuž, potom sa môžu veriaci asi ťažko horlivo usilovať o tieto duchovné dary, usilovať sa mať ich v hojnosti, ak nečítajú Bibliu doma.

Že sa nejedná o veci vyhradené iba pre apoštolov, hovorí apoštol Pavol v prvej epištole Korinťanom veľmi jasne : “A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.“ (1 Kor 12,1)

V súvislosti s darmi použité slovo ´duchovná vec´, alebo ´duchovný prejav´ (v gréčtine ´pneumatikon´) vyjadruje, že tu sa pod darmi myslí uvoľnenie takých schopností do života, ktoré sú čisto nadprirodzené, uskutočnené len a len pôsobením Ducha Svätého.

Duchovné dary, charizmy, umožňujú robiť to, čo je ľudsky nemožné – prorokovať, uzdravovať, robiť zázraky, alebo hovoriť novými jazykmi, aby nimi obdarovaný slúžil iným, aby bol schopný plniť si svoje poslanie hlásať evanjelium a budovať Cirkev. Sú jednými z najväčších darov, ktoré Boh úplne nezaslúžene dáva svojim deťom, sú pre každého z nás, akokoľvek bezvýznamne si pripadáme.

Celebrujúcim kňazom nič nebráni v tom, aby pri liturgii ohlasovali aj tie pasáže, ktoré sú v Lekcionári z istých dôvodov vynechané. Možno sa niekto darov Ducha Svätého bojí. Vykročiť s Duchom Svätým chce odvahu, lebo s Ním veci nemáme pod kontrolou. Niekomu sa môže zdať, že na území zabehaných pravidiel, štruktúr, príkazov a zákazov je väčšia istota.

„Každý z nás má byť charizmatik,“ povedal raz pápež František, „všetkým nám bol Duch Svätý daný. A preto sa pýtam: kto som ja, aby som odmietal tento dar a povedal, že si ho neprosím, lebo Duch Svätý robí príliš nečakané veci, ktoré ma vyrušujú a nesedia do mojich tabuliek?“

Netreba opomenúť súvisiaci fakt, že Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje v § 1831 týchto sedem darov Ducha Svätého: dar múdrosti, dar rozumu, dar rady, dar sily, dar poznania, dar nábožnosti a dar bázne voči Bohu.

Aby nedošlo k nedorozumeniu, dovolím si tu citovať z Rodinnej katechézy 36-2018 (556) DAR DUCHA A DARY DUCHA:

„Dary Ducha Svätého sú tu od nepamäti. Sú to nástroje, ktoré udeľuje Duch Svätý ľuďom, aby s ich pomocou vykonali Božie dielo, na ktoré ich Boh povolal. Boli prítomné už v Starom zákone, kde napríklad čítame: „Samuel vzal roh s olejom a pomazal [Dávida]… A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch“ (1 Sam 16,13). Podobne to čítame u Samsona, Samuela, Eliáša či Elizea, o Mojžišovi ani nehovoriac.

Naproti tomu Dar Ducha je darom samotného Ducha Svätého, Duch Svätý sám je tým Darom. V Ňom sa nám dáva sám Boh a s Ním všetko, čím Boh Je a čo Žije – preto nás Dar Ducha Svätého zbožšťuje, robí Božími synmi a dcérami a uvádza do Božieho Kráľovstva, ktorým nie je nič iné, než sám Boží Trojičný Život.

V Starom Zákone prítomný nebol, pretože Jeho zoslanie bolo viazané na Ježišovo oslávenie na kríž ... ako aj inde Ježiš hovorí: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.“ (Jn 16,7)

Duch Svätý je totiž Duchom Ježiša Krista. Prijať Kristovho Ducha znamená, že „my všetci, čo prijímame jedného a toho istého Ducha, totiž Svätého, určitým spôsobom sa spájame … s Bohom“ (sv. Cyril Alexandrijský). Ale ako by sme sa mohli takto spojiť v Duchu Svätom so samým Bohom, keby sa tento Boh najprv v Ježišovi Kristovi nespojil s každým jedným z nás aj za cenu toho, že na sebe samom vytrpel všetok hriech, všetko zlo a všetku bolesť každého jedného z nás? Až keď toto všetko Boh v Kristovi na kríži vykonal a tak sa zjednotil s nami, mohol nám byť daný samotný Duch Svätý a nielen Jeho dary!
Dar Ducha Svätého je len jeden a Ním je Boží Život, Boh sám.

Dar Ducha Svätého a dary Ducha Svätého sa často vylievajú na človeka súčasne, ako o tom svedčia Skutky apoštolov: „Keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali.“ (Sk 19,6)

Inokedy ale mať dary Ducha Svätého vôbec nemusí znamenať mať aj Dar Ducha Svätého, ako svedčí sám Ježiš, keď hovorí: „Mnohí mi v onen deň povedia: “Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?” Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť.“ (Mt 7,22-23)

Preto dary Ducha Svätého – to, že sa niekto modlí v jazykoch, že prorokuje, uzdravuje, koná zázraky,… – nie sú dôkazom toho, že je svätý a žije v spojení s Kristom. A ich absencia tiež nemusí byť znakom toho, že dotyčný nemá Dar Ducha – aj keď to tak často naozaj je. "

Pre úplnosť nasledujú verše, ktoré obsahuje Lekcionár v druhej lekcii na príslušný deň:

„Bratia, nik nemôže povedať: ´Ježiš je Pán´, iba ak v Duchu Svätom.

Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý. Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý. A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý. Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.

Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.“ (1 Kor 12, 3b, 4-7, 12-13)