Beňovci, tajná Cirkev a sloboda

V diskusii o beňovcoch -teda o hnutí Nazaret sa na jednej strane objavili osobné skúsenosti ľudí, ktorí istý čas patrili k beňovcom ( napríklad pán Puchala)  a potom hodnotenie ľudí, ktorí k beňovcom priamo nepatrili, ale zvonku toto hnutie posúdili  (pani Babčanová).

Je zaujímavé, že pozitívne beňovcov hodnotia  tí, čo nehovoria vlastné skúsenosti, ale hodnotia beňovcov na základne predpokladaných úmyslov a svedectva v totalitných časoch. 

Ak hodnotu beňovcov máme vidieť v pôrodnosti, jednoduchom štýle obliekania, ktorý lepšie ukazuje na duchovnosť, to by sme mali vysoko hodnotiť hlavne členov iných náboženstiev, napríklad islamu. Ani meditácia nebola ničím výnimočným, čo by patrilo beňovcom, na tom stáli viac menej všetci v tajnej cirkvi. Zdieľanie sa, ktoré malo u beňovcov osobitnú formu a bolo povinné, bolo inde priateľským a slobodným zdieľaním viery.

Treba povedať, že na Slovensku to neboli iba beňovci, ktorí žili vieru napriek ateistickému režimu. A neboli to beňovci, ktorí stáli v čele zápasu. Boli to iné osobnosti,  ktoré organizovali krúžky a púte spojené so všeobecnou Cirkvou.  Išlo o spoločenstvá okolo biskupa Korca  (neskôr kardinála Korca), spoločenstvá okolo reholí a najmä spoločenstvá okolo Vlada Jukla a Silvesta Krčméryho. Beňovci sa bežne zúčastňovali iba svojich vecí a s ostatnými nespolupracovali.

Skúsenosť pána Puchalu, ale aj iných ukazuje na nerešpektovanie svedomia a slobody. A to sú zásadné hodnoty.  Duchovné vedenie, kňazi sú povolaní svedomie a slobodu vychovávať a pozývať k neustálemu rastu a zrelosti.  Cieľom duchovného vedenia by nemalo byť samotné vedenie, ale pomôcť človeku stať sa zrelým kresťanom. Jedného dňa by duchovné vedenie malo povedať, odovzdal som, čo som mal...  To sa u beňovcov nedialo. Boli to bolestné rozchody, v ktorých tí, ktorí odchádzali mali silno pocítiť, že nie sú na správnej strane.

Nedávno sa odohrala konferencia k stému výročiu narodenia Silvestra Krčméryho. Historické dokumenty ohľadom činnosti Rodiny, Fatimy hovoria jednoznačne. To čo tu zasiali, to tu zostalo a nadobudlo nové tvary. Silvo sa po roku 1989 venoval drogovo závislým osobám, ale jeho žiaci v cirkvi a v spoločnosti prevzali mnohé úlohy. Jeho ovocie je čoraz viac vidieť. Závidia nám ho aj v Amerike. (Rod Dreher)

Hnutie Nazaret – ako pokračovanie beňovcov, možno prekročí  tieň svojho zakladateľa. Obávam sa ale, že ovocím beňovcov  v Cirkvi na Slovensku je prevaha moralizovania nad ohlasovaním, neustále riešenie morálky a zanedbávanie ohlasovania dobrej zvesti. Nechápeme, že opravdivá morálka je ovocím viery.

Početné rodiny a veľa kňazov, ktorí pochádzajú z hnutia Nazaret sa často považujú za to najdôležitejšie. To sa považuje za svedectvo. Ale zabúdame sa pýtať na ľudí,  na ich rozhodovanie, možno slobodné a možno nie.

Človek je človekom tým, že má rozum a slobodu.  A sloboda človeka znamená, že sa musí rozhodnúť pre Boha sám, a nielen rozhodnúť….ale musí sa stále rozhodovať.  Boh stvoril človeka slobodného a dal mu možnosť Boha odmietnuť. Aj táto hrozná možnosť tu je.

A pretože to,  o čom  píšem, nie sú žiadne nové veci, ale veľmi veľmi staré, odcitujem časť pasáže o slobode z knihy poézie

Mystérium svätých neviniatok – Charles Peguy  (Dobrá kniha, Trnava 2004)

(hovorí Boh)

Ak ho pridŕžam priveľmi, už nie je slobodný,

No ak ho nedržím dosť, padne.

Ak ho pridŕžam priveľmi, prekážam jeho slobode,

No ak ho nedržím dosť, prekážam jeho spáse.

Tie dve dobrá sú v istom zmysle temer rovnako vzácne.

Lebo spása má nekonečnú cenu.

No aká spása by bola bez slobody,

Akú by mala hodnotu?

Nech spásu dosahuje sám.

On – človek. Nech si ju zabezpečí sám.

Nech pochádza v istom zmysle od neho. To je tajomstvo,

To je mystérium ľudskej slobody.

To je cena, akú pripisujem ľudskej slobode.

Pretože ja sám som slobodný, hovorí Boh, a stvoril som

človeka na svoj obraz a na svoju podobu.

Také je tajomstvo, mystérium a cena

každej slobody

….

Kto raz poznal, čo je to, keď ho milujú slobodne, tomu

podriadenosť už nič nehovorí.

Kto poznal, čo je to, keď ho milujú slobodní ľudia,

pre toho otroci, čo padajú tvárou na zem, nič

neznamenajú.