Durov a Telegram

Ako prvá prišla správa o zatknutí šéfa Telegramu Pavla Durova, ktorého zatkli hneď po pristátí vo francúzskom hlavnom meste Paríž. Bol obvinený ako komplic pri trestných činoch, ktoré sa odohrávali na platforme Telegram. Francúzske úrady obvinili Durova zo spolupráce na distribúcii detskej pornografie, drogového obchodu a podvodu ale tiež z odmietnutia spolupracovať s úradmi. (https://www.nytimes.com/2024/08/28/business/telegram-ceo-pavel-durov-charged.html)

Je to najmä reakcia na prijatie Digital Service Act (DSA), najnovšej európskej legislatívy ohľadne internetových platforiem. Mnohí experti poukazovali na mnoho problémov, ktoré tento akt prinesie a to najmä narušenie slobody prejavu a súkromia jednotlivcov. Tak ako väčšina európskych noriem aj táto ma nespočetne množstvo chýb. Od nedostatku definícií vágnych pojmov ako “nezákonný obsah” až po samotný princíp DSA, ktorý hovorí o tom, že zodpovednosť za internetové prejavy a potenciálne trestné činy nenesú páchatelia, resp. osoby, ktoré konajú tieto ilegálne aktivity, ale platformy samotné.

Nemožno zabudnúť poznamenať, že pokiaľ platformy odmietnu cenzurovať “nezákonný obsah” môžu čeliť pokutám až do výšky 10% obratu, čo pri veľkých sociálnych sieťach môžu znamenať miliardy. Najhlasnejším kritikom DSA bol a stále je Elon Musk, ktorí sa rovnako ako Durov dostal do sporu s EÚ kvôli tomu, že odmieta cenzurovať obsah na X. (https://www.euronews.com/my-europe/2024/08/13/eu-commission-not-drawn-on-musk-insults-against-breton)

No naspäť k Durovovi. Durov rovnako ako každý výkonný riaditeľ nedokáže zodpovedať za každého používateľa jeho siete. Obvinenia, ktoré sú proti nemu vznesené sú skôr dymovou clonou so zvučnými titulkami bez reálneho dôkazného materiálu, ktorý by nasvedčoval tomu, že sa Durov vedome podieľal na páchaní trestnej činnosti. Sú skôr zámienkou pre európsku cenzúru Telegramu, ktorý je hlavným zdrojom informácii či už o konflikte na Ukrajine alebo v Gaze. Informácie z Telegramu významnou mierou narúšajú dominantný naratív, či už o “víťaznej Ukrajine” alebo o “sebaobrane Izraelu”. Preto rovnako ako Durov tak aj Musk, a teda ako Telegram tak aj X sú pre EÚ tŕňom v oku, pretože ponúkajú obyvateľom alternatívny pohľad na dôležité témy, a to sa EÚ nepáči.

Zuckerberg a Meta

Pred týždňom výkonný riaditeľ spoločnosti Meta - Mark Zuckerberg nečakane vydal do sveta otvorený list adresovaný predsedovi súdnictva dolnej komory Jimovi Jordanovi list, v ktorom priznal, že Meta sa podieľala na cenzúre (nie len “regulácii obsahu”) informácii o pandemií Covid - 19 a tiež dôležitej reportáži s názvom “Hunter Biden laptop” na Facebooku a Instagrame.

Zuckerberg v liste doslova píše: “V roku 2021, vyšší úradníci Bidenovho úradu a Bieleho domu vyvíjali mesiace veľký tlak na naše tímy, aby cenzurovali určitý obsah o Covid - 19, vrátane humoru a satiry a vyjadrili veľkú nespokojnosť s našimi tímami, keď sme nesúhlasili. V konečnom dôsledku to bolo naše rozhodnutie stiahnuť ten obsah a priznávame sa k našim rozhodnutiam, vrátane zmien súvisiacich s ochorením Covid - 19, ktoré sme vykonali pod týmto tlakom. Verím, že vládny tlak bol zlý a ľutujem, že sme neboli o ňom otvorenejší.” O kauze okolo Bidenovho syna Huntera povedal nasledovné: “V odlišnej situácii nás varovala FBI o potenciálnej ruskej dezinformačnej kampani Na Bidenovu rodinu a Burismu v nadväznosti na voľby v roku 2020. Na jeseň, keď sme videli reportáž od New York Post o korupčných obvineniach týkajúcich sa rodiny demokratického nominanta Joe Bidena, poslali sme správu našim fact-checkerom na preskúmanie a dočasne sme ju stiahli, kým sme čakali na odpoveď. Od vtedy sa ujasnilo, že reportáž nebola Ruska dezinformačná kampaň a retrospektívne (si myslíme), že sme ju nemali stiahnuť. Preložila som vám pár viet (cca 2 odstavce z tohto listu), ktorý je pravdivý a nie je to fejk.

List je prelomový. Je dôkazom, že o cenzúre, o ktorej sa na internete často hovorí sa skutočne deje a nemôže to už žiadny racionálne mysliaci človek poprieť. Nie je to však prvé vyjadrenie Zuckerbegra. Vyjadril sa tak už dávnejšie v podcaste s Joe Roganom, kde priznal, že ich kontaktovala FBI v súvislosti s informácii, ktoré si želajú a neželajú na ich platforme.(https://x.com/CollinRugg/status/1828226111291179434)

Musk a Najvyšší súd v Brazílií

Najnovším konfliktom je vyvrcholenie situacií v Brazílii, kedy Najvyšsí súd Brazílie plošne zakázal celú platformu X. Dôvodom má byť narušenie brazílske suverenity majiteľom platformy a vyvolávanie a burcovanie nepokojov. Občanom Brazílie hrozí pokuta až do výšky 9 000$ denne za používanie VPN služieb.

Väčší diktátorsky krok už asi neexistuje, každopádne odpoveď Elona Muska nenechala na seba dlho čakať a zradil separátny účet na Xku, kde zverejnil platnú brazílsku legislatívu aj s prekladom a komunikáciu so súdom. 8.8.2024 sudca Najvyššieho súdu Brazílie Alexandre de Moraes adresoval platforme mail, kde žiadal o vymazanie (deplatforming) určitých účtov, najmä opozičných politikov v Brazílií. Medzi nimi boli napr. Marcos Riberio Do Val (momentálny senátor), Josias Pereira Lima (farár), Sandra Maria Volf Pedro Eustaquio a jej 16 - ročnú dcéru (novinárka).(https://x.com/AlexandreFiles/status/1829979981130416479)

Brazílska ústava v čl. 5 priznáva všetkým osobám rovnosť pred zákonom, či sa jedná o domácich alebo o cudzincov. V čl. 4 sa hovorí, že prejav myšlienok je slobodný avšak anonymita je zakázaná. Čl.9 - prejav intelektuálny, umelecký, vedecký a bežne komunikačné aktivity sú slobodné a nezavisle od cenzúry a licencie (nepodliehajú povoleniu). Čl.220 §2 doslovne hovorí: “Každa a všetká cenzúra politickej, ideologickej a umeleckej povahy je zakázaná.

Zdroj: (https://x.com/AlexandreFiles/status/1829980105567059997)

Zdá sa, že sa svet mení a čoraz viac sa po celom svete útočí na slobodu prejavu a internetovú slobodu slova. Preto je dôležité, aby sme si všetci uvedomili, že aj keď s niekým nesúhlasíme a nemáme ho radi, jeho názor a presvedčenie má rovnakú hodnotu ako vaše.

Titulná foto od Denník Pravda

Terézia Mičianiková