V dokumentárnych filmoch z divokej prírody môžeme vidieť taktiku lovu dravcov, ktorí keď chcú svoju korisť uloviť, musia ju oddeliť od stáda. Ak sa im to podarí, lov je zväčša úspešný. Obdobne, rozdelenie je jednou zo základných vojnových taktík. Keď sa bojové zoskupenie nepriateľa podarí rozdeliť, napr. urobiť prielom v strede daného zoskupenia, zväčša sa celá obranná línia nepriateľa rozpadne. To isté platí, ba ešte viac, keď sa podsúvaním rôznych lží a poloprávd, či zveličovaním významu jedných vecí a degradovaním významu iných, podarí rozdeliť nejaká spoločnosť. Každé rozdelenie spoločnosti, danú spoločnosť oslabuje, pričom rozdelenie môže dospieť až tak ďaleko, že daná spoločnosť nielenže nedokáže čeliť vonkajšiemu nepriateľovi, ale dôjde k vzájomnému vnútornému boju, napr. občianska vojna. Všetci poznáme povesť O troch prútoch kráľa Svätopluka, ktorej poučenie hovorí o sile jednoty a o slabosti rozdelenia. Niečo aktuálne aj pre našu súčasnú dobu.

Pozrime sa však teraz do našich farností, do našich malých miestnych cirkví. Vládne tam jednota, alebo to vyzerá tak, že jedni chodia radšej do kostola v susednej farnosti, veď novší kostol, názorovo bližší kňaz. Druhí si povedali, že cesta Mariánskej úcty je tá najsprávnejšia a nijaká iná. Tretí patria do spoločenstva XY a existujú pre nich len veci, ktoré robí toto spoločenstvo, malý štát v štáte. Štvrtých uchvátila cesta niektorého svätého a len táto cesta je diaľnicou do neba. Piati sú veční pútnici na všetky miesta, kde sa blysne nejaké pomazanie. Šiesti sa ešte nepreniesli cez to, že ich predchádzajúci dekan, farár, či kaplán bol preložený na iné miesto pôsobenia. Siedmi zakúsili moc Ducha Svätého a všetko ostatné v porovnaní s tým čo zakúsili, sa im zdá akési slabé. Ôsmi si raz nevedia zvyknúť na súčasného správcu farnosti a už len čakajú, kedy ho vymenia. A, deviati zase pozerajú na ich dekana, farára, či kaplána, ako na svätý obrázok a všetkým ostatným vyčítajú vyššie uvedené veci. Prejavy rozdelenia farnosti však môžu byť oveľa rôznorodejšie, menej viditeľné, ale aj oveľa dramatickejšie. Niekedy sú sprevádzané nič nerobením a inokedy nezriadeným aktivizmom.

Tam kde je rozdelenie, je jasné, že sa udialo z nejakých subjektívnych alebo objektívnych dôvodov. Nech sú už však dôvody akékoľvek, následkom rozdelenia je slabosť daného farského spoločenstva.

Ježiš nás však varuje: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti.“ (Lk 11,17 SSV).

Pred rozdelením nás vystríha i apoštol Pavol: „...každý z vás hovorí: ‚Ja som Pavlov,‘ ‚Ja Apollov,‘ ‚Ja zasa Kéfasov,‘ ‚A ja Kristov.‘ Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení?“ (1Kor 1,12-13 SSV).

Nebojme sa položiť si otázky: „Prečo veci v našom farskom spoločenstve nefungujú? Prečo sa medzi nami neprejavuje Pánova moc, napríklad v podobe oslobodzovaní, či uzdravovaní? Prečo si mnohí presadzujú na pôde farnosti svoju vôľu, svoje vnímane vecí a spoločne sa nehľadá to, čo chce pre dané farské spoločenstvo Boh? Prečo je v kostole pár ľudí, aj to niekedy len starých, smutných, či znechutených životom? Môže za to len kňaz? Kde je mládež? Kde sú naši susedia? Kde sú rozvedení? Kde sú...?“ Neodpovedajme na tieto otázky ako Kain Bohu: „A Pán povedal Kainovi: ‚Kde je tvoj brat Ábel?‘ On však odvetil: ‚Neviem. Či som ja strážca svojho brata?‘“ (Gn 4,9 SSV).

Ak badáme v našom farskom spoločenstve rozdelenie, ktoré môžeme vypozorovať po ovocí, resp. absencii ovocia farského spoločenstva, neprejdime popri ňom bez povšimnutia. Práve teraz je čas vzájomne si odpustiť, činiť pokánie za veci, ktoré priniesli nejednotu a prosiť o odpustenie aj Boha, že sme vedome, či nevedome delili jeho Cirkev. Práve to môže priniesť do našich farností (miestnych cirkví) nový život.

Slovami apoštola Pavla, určenými aj pre nás: „Znášajte sa navzájom v láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.“ (Ef 4 2-6 SSV).

A nezabúdajme, meno diabol (diabolos) znamená ten, ktorý rozdeľuje.