Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci je druhé najkvalitnejšie gymnázium v Banskobystrickom kraji. Na škole študuje 485 žiakov v 20 triedach a vychováva k vzdelanosti dlhé generácie nie len Lučenčanov, ale aj obyvateľov susedných dedín a miest.

Dnes vďaka škodlivým a nedomysleným nápadom Ministerstva školstva sa môže stať, že stratí svoju samostatnosť a s ňou aj dlhoročnú históriu a kvalitu.

Nežná revolúcia v školstve

Vláda SR v Auguste schválila balík zákonov súvisiacich so školstvom, ktoré nazvala „nežnou revolúciou“ vo vzdelávaní. Jedným z tých najmedializovanejších prípadov, boli v celku nepodstatné zmeny, ako napr. „zákaz mobilov“ avšak tie podstatné a dôležité boli opomenuté. Možno nechtiac a možno aj naschvál.

Súčasťou „nežnej revolúcie“ je aj optimalizácia stredných škôl. Ako myšlienka, nie zlé, ako realita devastačné pre dobré a kvalitné školy. V skratke sa má jednať o spájanie škôl, ktoré nie sú finančne sebestačné, majú duplicitné odbory v rovnakom meste alebo málo žiakov. V podstate sa v menej spájania rušia a zaniknú určité školy, aby sa ušetrilo.

Ministerstvo školstva na svojej stránke, hovorí o tejto téme takto: „Ďalšou kľúčovou oblasťou je optimalizácia siete stredných škôl, ktorá má za cieľ ozdravenie siete stredných škôl prostredníctvom opatrení pripravených v spolupráci so samosprávnymi krajmi a zamestnávateľmi. Súčasná sieť totiž trpí prílišnou zotrvačnosťou, pričom jej štruktúra zodpovedá inému demografickému vývoju a iným požiadavkám trhu práce. Mnohé zo stredných škôl majú v súčasnosti stanovené rozpočty iba na prežitie a aj preto nemajú prostriedky na modernizáciu priestorov či vzdelávacích postupov. Zmeny sa zameriavajú na efektívnejšie určovanie počtu žiakov, zjednodušenie prijímacieho konania a administratívnych procesov pri spájaní škôl.“ (https://www.minedu.sk/nezna-revolucia-vo-vzdelavani-vlada-sr-schvalila-balik-skolskych-zakonov/)

Administratívne spájanie je však len ilúzia, ktorá má zakryť fakt, že Ministerstvo sa potrebuje zbaviť niektorých škôl, pretože kraje nemajú peniaze na ich financovanie. Tak však prichádzame k druhému kroku, ktorý nasleduje, a tým je zlúčenie dvoch inštitúcií do jednej.

Ak má jedna škola, ktorá sa zlučuje dlhy, druhá, ktorá je zdravá bude musieť znášať jej dlhy. Spustí sa proces „rakoviny“, ktorá bude pre slovenské školstvo devastačná. Jediná možnosť ako úspešne zrealizovať tieto plány, je ten, že dlhy zadĺžených stredných škôl sa odpustia zo strany štátu

V novele zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa jasne píše v § 20 ods. 1, že sa majú spájať školy rovnakého druhu, prípadne podľa ods. 2 sa spájajú už spojené školy. Netreba opomenúť ani ods. 4, kde sa prvej vete píše: „Pri spojení škôl alebo školských zariadení podľa odseku 2 sa príslušné školy a školské zariadenia stávajú k termínu začatia činnosti spojenej školy jej organizačnými zložkami alebo súčasťami a na účely právnych úkonov sa považujú za zrušené.

Nikto nepopiera, že slovenské školstvo je náročný rezort s veľa problémami avšak, ktorý rezort na SK nie je? Vzdelávanie je na Slovensku bohužiaľ vždy téma, ktorá príde na rad ako posledná, a pritom je tak podstatná pre trh práce. Riešením však nie je a nemôže byť rušenie alebo zadĺženie škôl, ktoré fungujú normálne a sú finančne sebestačné ako gymnázium v Lučenci, ale skôr otvoriť štátne školstvo súkromnému sektoru, ktoré môže do škôl investovať a zlepšovať podmienky výučby.

Spájanie dáva zmysel vo veľkých mestách ako Bratislava alebo Košice, kde existuje niekoľko duplicitných škôl s rovnakými odbormi alebo zameraniami, ale nie v „hladových dolinách“, kde je školstvo pod dimenzované a trpí nedostatkom financií. Ak chceme šetriť, šetrime tam, kde sa dá a nie tam, kde už nie je ani na papiere do tlačiarní.

Prípad gymnázia v Lučenci

Špecifickou situáciou je práve tá v Lučenci, kde došlo k skutočne bizarnému rozhodnutia BB kraja, ktoré prišlo s nápadom spojiť Gymnázium v Lučenci s Obchodnou akadémiou v Lučenci. Prekvapení boli všetci a najmä vedenie školy a učiteľský zbor, ktorých kraj obišiel a toto rozhodnutie s nimi nekonzultoval.

Podľa slov tamojších žiakov, ktorí ma oslovili, aby som oboznámila verejnosť so situáciou prišiel predseda BB kraja Ondrej Luntner na školu a oznámil túto novinku spôsobom, že má ísť „len“ o administratívne spojenie na 2 roky a potom sa školy zlúčia do jednej budovy, ktorým má byť budova gymnázia. Keď sa ho žiaci pýtali, ako to bude fungovať a čo ďalej, nedokázal im odpovedať, pretože nevedel garantovať, čo bude po voľbách do miestnej samosprávy.

V neistote nechal, školu, žiakov aj vedenie, ktoré nemalo možnosť namietať a ani predložiť dôkazy, o tom, že ich škola nezapadá do podmienok optimalizácie. Riaditeľka školy napísala otvorený list poslancom BB kraja, kde v siedmych bodoch podložených dátami a štatistikami vysvetlila, prečo optimalizácia v ich prípade nie je vhodná. Tu si list môžete prečítať:

BB kraj tvrdí, že riaditeľka klame, keď tvrdí, že škola je finančne sebestačná len kvôli tomu, že v roku 2022 dostala od kraja grant vo výške 80 000 eur. Kraj však „zabudol“ povedať, že sa jednalo o pandemickú pomoc, ktorú vtedy dostávali všetky školy. Nešlo teda o grant, ktorý škola žiadala kvôli dofinacovaniu, ale o grant, na ktorý mala nárok. Kraj koná iracionálne a zdá sa, že zámerne zavádza a očierňuje vedenie gymnázia, aby naplnilo ciele Ministerstva školstva.

Žiaci gymnázia a aktívny občania zorganizovali aj protest, kde študentka Evka Kubicová ako členka Študentskej rady stredných škôl povedala, že „celý zákon o optimalizácií riešili a nenašli sa ani v jednom bode."

Rovnako založili aj petíciu, ktorá má už takmer 2000 podpisov. Petíciu môžete nájsť a podporiť TU: https://www.peticie.com/peticia_za_zachovanie_samostatnosti_gbstlc

Záver:

Je smutné, keď sa v mene konsolidácie, konsolidujú oblasti, ktoré už aj tak trpia nedostatkom financií. Platy v zdravotníctve napriek šetreniu porastú o 6%. Na školy a učiteľov sa znovu a raz „zabudlo.“ Napriek tomu, učitelia a všetci, ktorí sa podieľajú na vzdelávaní nášho obyvateľstva sú neustále nedocenení, neprestávajú pokračovať vo svojej práci. Mnohí z nich robia za minimálne mzdy a za „almužnu“. Vykonávajú svoju prácu z presvedčenia a z ochoty odovzdávať vedomosti ďalej a vytvárať vzdelanejšiu a kvalitnejšiu spoločnosť.

Na oplátku za túto obetu, dostanú tak ako v prípade Lučenca, odpoveď vo forme ignorácie, neochoty dialógu a úmyselného zavádzania pri pokuse o likvidáciu ich kvality.

Terézia Mičianiková