Rodičia, dajte mi vedieť, kedy vaše dieťa už môže mať sex?

Stojím pred učiteľmi v malej základnej škole, pretože pre nich robím seminár. 
„Čo máme podľa vás povedať deťom o sexe?“ spýta sa jedna pani učiteľka a pokračuje: „Viete, ich rodičia to majú doma nastavené aj tak každý inak. Čo ak povieme deťom niečo, za čo nám príde nejaký rodič ponadávať?“

Rozumiem im strachu. Nuž, vyzvem učiteľov, aby na papieriky každý z nich napísal, čo si myslia, že by deti mali o sexe vedieť. Keď si papieriky pozbieram a prečítam, zhrniem ich odpovede takto: „To, čo by ste mohli deťom o sexe povedať, a čo tvrdí mnoho z vás je, že sex patrí do dôverného, rešpektujúceho, záväzného a stabilného vzťahu. Týmto by ste snáď nepohoršili ani jedného z rodičov.“

„Ale prečo by sme mali deti tlačiť do tohoto názoru? Nech si sami vyhodnotia kedy a s kým chcú mať sex, a či vo vzťahu, alebo bez“. Ohradila sa jedna rozčúlená pani učiteľka.

Že táto výhrada prišla od zrelej ženy a matky, ma asi trocha zaskočilo, priznávam. Predstavila som si, ako hovorí svojej dcére: „Drahá, maj sex s kýmkoľvek, kedykoľvek. Dbaj však na to, aby všetci prítomní s tým súhlasili, a aby to bolo legálne a hygienicky bezpečné. Či to bude vo vzťahu, alebo bez vzťahu je ozaj len a len na tebe“.

Cesta domov bola dlhá, niť mojich myšlienok ešte dlhšia. Mučila ma otázka „Prečo je skutočnosť, že sex je vhodnejší v milujúcom vzťahu, ako v hocijakom inom pre niekoho urážlivá, alebo riskantná?“ Nejde len o túto pani učiteľku. S názorom, že každý to máme v otázke sexuálnej morálky inak a preto neradno o tom akokoľvek moralizovať, sa stretávam pomerne často aj u kolegov v iných organizáciách, ktorí majú snahu robiť sexuálnu výchovu v školách.

Prečo je skutočnosť, že sex je vhodnejší v milujúcom vzťahu, ako v hocijakom inom pre niekoho urážlivá, alebo riskantná?

Veľkú prázdnotu nám postupne, ale isto, zapĺňa slovo „consent“ 

Existuje v dnešnej spoločnosti nejaká zhoda o tom, čo by sme mohli deťom o sexe povedať? Niečo, čo by dospelý človek mohol povedať dieťaťu bez strachu, aby bol označení za šírenie ideológie, alebo vlastného presvedčenia? Zdá sa, že nie. V tejto otázke nám od čias sexuálnej revolúcie zostala veľká prázdnota, ktorú nám postupne, ale isto, zapĺňa slovo „consent“ („súhlas“). Ponúka sa ako jediná morálna podmienka k tomu, aby človek mohol mať sex. V praxi to znamená, že by sme mali deťom odporúčať: „Sex môžeš mať, keď to tak cítiš a súhlas je na oboch stranách“.
„Vždy?“
„Vždy. Samozrejme za predpokladu, že máš aspoň tých 15“.

Autorka Louise Perry, vo svojej knihe „The Case Against the Sexual Revolution” rozoberá práve toto vákum spoločných morálnych noriem okolo sexuality. Sme prvá kultúra, ktorá vďaka dostupnej antikoncepcii oddelila sex od plodnosti a teda aj od záväzku. Sex už môžeme mať v akom kontexte len chceme, čo viedlo k tomu, že starý konsenzus „sex až v manželstve“, zdá sa, bol prekonaný.  Máme ale nový konsenzus? Okrem „súhlasu“ nemáme. Stačí to? No nestačí, žalostne nestačí!

Viem, že odpoveď, ktorá sa ponúka je: „Nech si doma každý vychová svoje dieťa tak, ako uzná za vhodné“. Vyhneme sa tak konfliktom a všetci budú slobodní. Čo majú ale robiť tí dospelí, ktorí vychovávajú deti, aj tie vaše? Učitelia, školský psychológovia, preventisti a lektori, ... ako majú odpovedať žiakovi na otázku „Kedy je podľa vás dobré už mať sex?“ Naozaj im máme odpovedať „Keď to tak cítiš?“.

Rozumiem tomu, prečo sa bojíme moralizovať o sexe. V minulosti sa toho v mene morálky toľko napáchalo! Tento rok boli postupne zverejnené články o zraneniach v sexuálnom prežívaní tých, ktorí vyrastali v hnutí Nazaret. Ako nám ich príbehy ukázali, prílišné moralizovanie o sexe vie byť tak zraňujúce, navyše môže viesť k početným sexuálnym dysfunkciám. Dnešnou odpoveďou teda je opustiť akúkoľvek sexuálnu morálku?

Ako keby každé sexuálne správanie, pokiaľ je legálne a so „súhlasom“, môže priniesť len dobré ovocie. 
Juj, to by bolo krásne.

V iných oblastiach nám na túžbe moralizovať ale neubudlo. Napríklad je úplne v poriadku učiť deti o tom, že lepšie je neklamať ako klamať, alebo nekradnúť ako kradnúť. Jedno správanie je lepšie ako druhé, pretože nie každé správanie prinesie rovnaké ovocie. Je nám to jasné, nie? V sexuálnej oblasti sme však ako spoločnosť rozhodili ruky do vzduchu a zakričali „Nech si každý robí čo chce, freeeeeedom“. Ako keby každé sexuálne správanie, pokiaľ je legálne a so „súhlasom“, môže priniesť len dobré ovocie. Juj, to by bolo krásne.

Dnešné odporúčanie, že nám k sexu stačí „consent“, a teda že sex je vhodný, ak ho osoba chce a má nad 15 rokov, je ale vyslovene škodlivý pretože:

• Je to prinízka štartovacia čiara do sexuálneho života. Tí, ktorí majú sexuálne skúsenosti za sebou, čo bude väčšina z vás čitateľov, vedia, že sex je oveľa viac ako len nejaká príjemná transakcia slasti. A nie, nie je to tak len pre pár šťastlivcov. Prečo by sme o tom nemali povedať aj deťom? Prečo vynechať práve ten dôležitý kontext sexuálnej intimity: dôverný, stabilný, rešpektujúci a navyše ideálne aj záväzný vzťah?
• Ruku na srdce, na to, aby sme si dobre vybrali sexuálneho partnera potrebujeme nejaký stupeň zrelosti a ideálne aj nejaké sprevádzanie od ešte zrelších. Veď odhadnúť správneho partnera často nevieme ani len my dospelí, tak prečo si myslíme, že to zvládne niekto, kto má 15 rokov a navyše bez ujmy?
• Niektoré sexuálne správania povedú k hlbokým zraneniam na duši. A to napriek tomu, že sme konali pod „súhlasom“. Nie preto, žeby bol sex zlý alebo nebezpečný, ale preto, že je tak intímny a nie vždy máme kapacitu odhadnúť, s kým je dobre sa tak intímne spájať. Obzvlášť, ak už je v hre pocit zamilovania (že náš drahý je najlepší, najkrajší, najvernejší, najrozumnejší, najvtipnejší... ∞ )

Ako teda? S kým (ne)mať sex? 

Naspäť do triedy, ako stojím pre rozčúlenou pani učiteľkou. Rozmýšľam o jej nevôli moralizovať o sexe. Aj o strachu ostatných učiteľov z toho, že vytočia niektorých rodičov, ak by si, naopak, dovolili deti v otázke sexu usmerniť. Naozaj je jediná správna odpoveď „súhlas“ dieťaťa?

 „Mladí ľudia sa samozrejme budú sexuálne správať ako uznajú za vhodné, o tom nemám pochybnosti“ hovorím. „Nerozumiem ale - ako by im mohlo ublížiť, ak by od vás skúsenejších počuli, že bezpečný, stabilný, dôverný vzťah je oveľa lepší kontext pre sexuálnu intimitu ako sex bez takéhoto vzťahu?“

Rodičia, ako to máte vy? Ako by podľa vás mala učiteľka odpovedať na otázku, ak sa jej deti spýtajú: „Kedy už môžeme mať sex?“ Dajte vedieť vaše názory v komentári.

_____

Autorkou blogu je Lívia Halmkan, riaditeľka organizácie Tlakový hrniec, n. o.