Poznám to veľmi dobre. Všeličo ma rozptyľuje pri modlitbe. Moje myšlienky utekajú k práci, čo som urobil alebo ešte neurobil, k ľuďom, k situáciám, ktoré prebehli cez deň, k rôznym banalitám a podobne. Je to čudný pocit, keď sa má človek stretnúť s najvyšším Dobrom a Láskou. A pritom stále kdesi mysľou uteká až si niekedy pomyslím, že či to celé nie je iba strata času.

Moderná doba ponúka veľa rozptýlení. Diabol sa snaží človeka odpútať od modlitby, od spojenia s Bohom a láka ho v podstate dobrými vecami. Prekážkou v duchovnom živote môže byť televízor, počítač, mobil, sociálne siete. Blikajúce upozornenia a správy môžu človeka rozptyľovať a zamestnávať myseľ.

Ježiš obrazne hovorí, že „ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa.“ (Mt 5,29) Ježiš dáva radikálny postup, ak ťa niečo odvádza od Boha.

V skutočnosti však roztržitosť v modlitbe prežíva takmer každý kresťan a nie je dôvod na starosti. Dokonca aj svätci zakúšali podobné boje. Svätá Terézia z Avily povedala, že na tomto svete nás pri modlitbe bude stále niečo vyrušovať.

Kardinál Raniero Cantalamessa na nesústredenú modlitbu odporúčal pripraviť sa na zápas. Známy kapucín a niekdajší pápežský kazateľ hovoril, že aj roztržitá modlitba je Bohu veľmi milá, pretože Boh si váži človeka, ktorý v modlitbe bojuje a nevzdáva sa. Aj takto nás Boh vychováva vo vytrvalosti a pokore.

Ak niekto stokrát v modlitbe ujde mysľou kdesi preč a stokrát sa vráti späť, tak sa cvičí vo vytrvalosti. Ako všetko dobré, aj modlitba vyžaduje určitú vytrvalosť a zručnosť. Čas, ktorý takto trávime s Bohom nie je nikdy strateným časom, ale Boh ho posväcuje a dopĺňa každú našu nedokonalosť v modlitbe.

Cantalamessa dodáva, že „Boh vie, že by sme mohli ísť a robiť tisíc užitočnejších vecí a že by nás viac uspokojovali. Ale my zostávame tu, naprázdno trávime čas. No je to čas určený pre neho, v našom dennom rozvrhu patrí Bohu. Preto je tento čas Bohu milý. Ak nemôžeš robiť nič iné, rozkáž svojmu úbohému ‚bratovi telu‘, aby si kľaklo, zdvihni oči k nebu a povedz Bohu: ‚Pane, moje telo ťa prosí.‘ Všetkým týmto úsilím, zdanlivo neužitočným, v skutočnosti získavame Ducha Svätého.“

Je dôležité mať na mysli to, že v modlitbe nejde hlavne o to, koľko toho povieme alebo aké sú naše modlitby komplikované. Dôležitý je postoj srdca a úprimnosť. Mne sa časom osvedčilo modliť sa krátko pri bežnej činnosti počas dňa. Tým vôbec nechcem znehodnocovať svätú omšu, modlitbu chvál alebo ruženec. Iba chcem povedať, že Pán v prvom rade hľadí na srdce človeka, nie na vonkajšiu formu. (porov. 1 Sam 16,7)

C.S.Lewis píše v knihe O Modlitbe. Listy Malcolmovi o praktickom probléme spojeným s modlitbou - únava: „Modlitba je únavná. A preto akákoľvek zámienka ju vynechať je často veľmi vítaná. Keď ju máme za sebou po zvyšok dňa pociťujeme úľavu a voľnosť. Zdráhavo s ňou začíname, s radosťou s ňou končíme."

Cvičiť sa v modlitbe môže byť občas trochu náročné. Človek môže mať pocit prázdnoty a toho, že mu myšlienky utekajú preč. No akýkoľvek čas s Bohom je vzácnejší než čokoľvek iné. Modlitba nie je o plnení povinnosti. Je to o tom nastaviť svoje srdce, aby ťa Boh mohol nanovo obdarovať. Jeho prítomnosť je pre teba najväčším darom.

Titulný obrázok - Pray, Christian, pray – FORWARD IN CHRIST