Aby sme rozumeli prejavu J.D. Vance na konferencii o bezpečnosti v Mníchove, bolo by dobré všimnúť si prejav jeho kolegu v sídle NATO Pete Hegsetha. Iba tak môžeme získať trochu komplexnejší obraz o tom, čo sa deje a neočakávať, že Trumpova administratíva ide zariadiť kapituláciu Ukrajiny. Vance hovorí o ústupe zo spoločných hodnôt ako o reálnom nebezpečenstve, ktoré Európe a Amerike hrozí zvnútra. A to je naozaj vážnejšie. Lebo rozdelené spoločnosti externému nepriateľovi podľahnú celkom ľahko. Ohrozeniu zvonka sa venoval minister obrany Pete Hegseth a to dosť do hĺbky. Hneď na začiatku uistil všetkých prítomných, že USA považujú NATO za najlepší prostriedok na zabránenie veľkým vojnám, odstrašeniu nukleárnej aj konvenčnej vojny. Toto sa dá zabezpečiť, iba ak sa jednotlivé členské štáty samostatne aj spolu budú vedieť efektívne brániť. A to sa dá urobiť, ak sa NATO stane opať silnou organizáciou.

Minister obrany USA Pete Hegseth v sidle alliance NATO (súhrn prejavu)

1. Zvýšenie obranných výdavkov NATO a rozdelenie bremena

Minister zdôraznil, že USA očakávajú, že európski spojenci zvýšia svoje obranné výdavky na 5 % HDP. Táto požiadavka sa týka nielen európskych krajín NATO, ale aj samotných USA, ktoré v súčasnosti míňajú približne 3,4 % HDP na obranu. Americký rozpočet na obranu dosahuje 850 miliárd dolárov, čo je podstatne viac ako väčšina ostatných členských štátov NATO.

Podľa ministra obrany je dôležité, aby európske krajiny prebrali väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť. Ak sa NATO nesústredí na spravodlivé rozdelenie finančných záväzkov, USA budú musieť čeliť neudržateľnej situácii, v ktorej sa snažia byť "všade pre všetkých po celý čas". Minister jasne povedal, že to nie je realistické, a preto sa vyžaduje, aby európski spojenci výrazne zvýšili svoje investície do obrany.

Spojenci v Európe musia pochopiť, že USA síce zostávajú verné záväzkom voči NATO, ale nemôžu byť jediným garantom bezpečnosti na kontinente. Minister zdôraznil, že po skončení studenej vojny nastalo obdobie mierovej dividendy, ale táto éra sa teraz končí kvôli narastajúcim bezpečnostným hrozbám zo strany Ruska a Číny.

2. Prítomnosť amerických vojsk v Európe

Minister obrany uviedol, že neexistujú žiadne okamžité plány na výrazné stiahnutie amerických vojsk z Európy. Avšak zdôraznil, že USA očakávajú, že európske krajiny budú viac investovať do svojej vlastnej obrany, najmä v konvenčných vojenských kapacitách.

USA si musia strategicky rozdeliť svoje vojenské zdroje, pričom sa čoraz viac sústredia na Indopacifik. To znamená, že európske krajiny by mali viac investovať do obrany kontinentu, zatiaľ čo USA sa budú viac angažovať v Pacifiku v záujme odstrašenia Číny.

3. Posilnenie obranného priemyslu a zahraničný predaj zbraní

Minister obrany poukázal na to, že vojna na Ukrajine odhalila významné slabiny v obrannom priemysle západných krajín. Nedostatočná kapacita výroby munície a vojenskej techniky sa ukázala ako veľký problém.

USA a Európa teraz pracujú na zvýšení kapacít výroby zbraní a munície, aby boli schopné rýchlo reagovať na nové bezpečnostné hrozby. Minister zdôraznil, že USA plánujú rozsiahle reformy na zlepšenie obranného priemyslu.

Jedným z hlavných cieľov je zrýchlenie procesu zahraničného predaja vojenskej techniky (tzv. Foreign Military Sales - FMS). V súčasnosti môže trvať až 7 rokov, kým sú požadované zbrane a technológie dodané spojencom. Minister uviedol, že USA plánujú tento proces skrátiť na 3 roky alebo menej, čím by sa zvýšila efektivita dodávok a bojová pripravenosť spojencov.

Obzvlášť dôležitou prioritou je podľa ministra posilnenie amerického lodného priemyslu, aby USA mohli vyrábať viac lodí a ponoriek nielen pre vlastné potreby, ale aj pre spojencov, ktorí sa spoliehajú na americkú vojenskú techniku.

4. Strategický prístup k Číne a úloha spojencov v Indopacifiku

Pete Hegseth jasne uviedol, že USA sa nechystajú viesť vojnu proti Číne, ale považujú vojenské odstrašenie za kľúčové. Prezident Trump si udržiava dobré vzťahy s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ale zároveň rozumie, že USA musia byť silné, aby ochránili svoje záujmy.

Je dôležitá spolupráca s pacifickými spojencami, ako sú Japonsko, Austrália, Južná Kórea a Filipíny. Tieto krajiny majú zásadnú úlohu pri udržiavaní stability v regióne a čelia rastúcim hrozbám zo strany Číny.

Podľa ministra sa USA spoliehajú na to, že európske krajiny sa budú viac zameriavať na obranu Európy, zatiaľ čo USA posilnia svoju vojenskú prítomnosť v Pacifiku. Táto stratégia má zabezpečiť, že západné krajiny budú schopné efektívne reagovať na viaceré bezpečnostné výzvy naraz.

USA budú naďalej presadzovať politiku „mieru cez silu“ (Peace through Strength), ktorú podporuje prezident Trump. Hlavným cieľom je mať dostatočne silnú a modernú armádu na odstrašenie nepriateľov.

Ohľadom Ukrajiny sme počuli takého vyjadrenie:

Minister obrany USA priznáva, že situácia na Ukrajine je jednou z najväčších bezpečnostných výziev pre NATO a pre celý západný svet. Uznáva, že vojna bola spôsobená ruskou agresiou, ale zároveň poukazuje na to, že stratégia Západu v tomto konflikte nie je vždy efektívna a môže viesť k dlhodobej nestabilite.

NATO a jeho členské štáty poskytli Ukrajine rozsiahlu vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Táto podpora sa prejavila:

Dodávkami zbraní – Vrátane tankov, delostrelectva a raketových systémov.
Výcvikom ukrajinských vojakov – Krajiny NATO pomáhajú Ukrajine zlepšovať jej vojenské schopnosti.
Finančnou podporou – Na udržanie chodu štátu a obnovu infraštruktúry.

Pete Hegseth si však kladie otázku, či má NATO jasnú stratégiu, ako vojnu ukončiť, a či dodávky zbraní skutočne povedú k stabilite v regióne. V diskusii o vstupe Ukrajiny do NATO sa hovorilo, že Ukrajina opakovane vyjadrila záujem stať sa členom NATO. Aké by to malo dôsledky:

Bezpečnostné riziká – Ak by sa Ukrajina stala členom NATO počas prebiehajúceho konfliktu, mohlo by to znamenať priame zapojenie NATO do vojny.
Článok 5 – Spomína sa otázka, či by NATO bolo pripravené aktivovať článok 5 (kolektívna obrana) v prípade, že by sa Ukrajina stala členom a stále by bola vo vojne s Ruskom.
Jednota Aliancie – Nie všetky členské štáty NATO majú rovnaký postoj k tomu, či by Ukrajina mala byť prijatá. Niektoré krajiny sa obávajú eskalácie konfliktu.

Budúcnosť vzťahov NATO a Ukrajiny

Rečník naznačuje, že NATO bude musieť nájsť rovnováhu medzi podporou Ukrajiny a vyhýbaním sa priamej konfrontácii s Ruskom. Diskutuje o možnosti dlhodobej bezpečnostnej spolupráce medzi NATO a Ukrajinou bez formálneho členstva v Aliancii.

Tu je link, na ktorom si možno príhovor pozrieť

https://youtu.be/FOzzVfhkwn4?si=rfZ-mXFhWZzVlWp7

Blog bol vytvorený za asistencie ChatGPT