Drahý náš predseda, najlepší Fico na svete,

V mojom srdci aj volebnej obálke ste boli vždy jedine Vy, a pred vami iba jeden -Vladimír. Nie ako tá nevernica Blaža, ktorá na nejaký čas podľahla zvodom Hlasu! Teraz Vám však musím napísať sťažnosť. Chápala som to vždy tak, že politická strana niečo ponúka cieľovej skupine a potom sa snaží jej ulahodiť. Či už ide o principiálne odmietanie zvyšovania DPH alebo uvoľnenie členstva v EÚ. (Nemyslite si, mám aj maturitu! Z Horného konca ja jediná!) Žiaľ, v poslednom čase som veľmi sklamaná rozporom medzi Vašimi slovami a realitou. Prednosť dávam Vašim slovám, samozrejme! Problém je len v tom, že čím väčšie krídla dostáva vaše „básnické črevo“ (o „prozaickom žalúdku“ či „dramatickej pečeni“ ani nevraviac), tým viac som na posmech v očiach svojich ratolestí, že vám ešte stále tak neochvejne dôverujem. Nikoho nebaví byť v očiach ľudí za uleteného debila – vy by ste to hádam mohli chápať. Tiež vás dráždia úškľabky novinárov po vašich vyhláseniach.

Aby ste si to zle nevykladali, ja osobne, aj Blaža, na slovo veríme všetkému, o čom sa nás nezištne snažíte informovať – podplatenie a zmanipulovanie státisíca občanov na opakované bezdôvodné protesty, útok všetkého schopnej opozície na inštitúcie ako kataster či zdravotná poisťovňa (hoci aj ich vlastná širšia rodina predsa musí mať záujem, aby služby a záznamy katastra fungovali – či sú až tak zaslepení nenávisťou?) alebo zapojenie vojenských špecialistov zo zahraničia, ktorí zradne bojujú proti ruským jednotkám na územiach kedysi patriacim Sovietskemu zväzu, do prevratu na Slovensku. Také niečo by ste si predsa bohapusto nevymysleli! Žiaľ, mojim mladým sa to nejako nezdá a na mňa pozerajú, ako keby som zas rachla čelom o veraje v pitvore.

Okrem toho som zároveň niekedy sklamaná aj tým, čo vravíte. Tak napríklad, roky ste nás príjemne šteklili zmienkami o zlovestnosti Európskej únie či NATA. A ak aj vy osobne nie vždy otvorene, zabezpečovali nám pookriatia aspoň iní straníci, a na internetových kanáloch, kde s nimi takéto rozhovory viedli, bola aj kopa ostrých článkov v danom duchu. Viete si teda iste predstaviť, ako nám vzrástla nádej, že naše drahé Slovensko už konečne vyvediete z okov európskej demokracie, keď ste sa znenazdajky, deň pred Štedrým dňom, vychytili až za samotným veľkým prezidentom Putinom a vzápätí nato (- nie NATO!) ste dokonca podporili pána Gašpara – jeho funkciu si nepamätám, ale fešáčisko pôsobí veľmi dobrácky – že vraj možno bude ozaj treba členstvo v EÚ prehodnotiť „už v krátkej dobe“! Na to sme si s Blažou hneď aj museli otvoriť jedno z menej mastných božolé. Ale len čo nám takto pootvoríte dvierka k svetlejším zajtrajškom, o chvíľu sa už dušujete, že tému si vymyslela iba opozícia, uisťujete o pevnom zakotvení Slovenska neviemkdevšade v psej materi, a dokonca si dáte od Von Lajnovej potvrdiť, ako parádne spolupracujete. Ako k tomu my, roduverné, zrazu prídeme? Hovorili sme si ešte, asi to iba tak naoko... Uchlácholujete rozvášnené stáda na námestiach v rámci preventívnych opatrení. A tak striehneme, či na tlačovke aspoň nežmurknete, aby ste nás uistili, že to iba opäť používate svoju obľúbenú pracovnú metódu, a len čo rozruch prehrmí, nadviažeme tam, kde sme v najlepšom prestali. No odrazu len samé „s Európou na večné časy a nikdy nie inak!“ Nezahrávajte sa so srdcom gazdinej v najlepších rokoch!

Potom to vzrušenie z toho, ako ste odhalili sprisahanie zo zahraničia... Keď sme to prvý raz počuli, len tak vo mne heglo. Aj Blažu až striaslo, a to je doma zvyknutá na iné šupy. Čudovali sme sa, že napriek tomu, aké hrozivo znepokojivé hlásenia prichádzali od tajnej služby, v akom bezprostrednom ohrození štát bol ( - sám ste vraveli), nezasahovali ste. Nedali ste rozháňať demonštrantov obuškami, slzným plynom, nezatkli ste záškodníkov, dokonca ste nevyhlásili ani jeden výnimočný stav. Je múdre tak hazardovať s naším skvelým zriadením? Najmä po tom, čo ste objavili tajný mail, kde sa údajne malo písať o násilnom ovládnutí verejných budov (- priznám sa, ja som sa tam dočítala iba o pokojnej blokáde, keď to hneď na druhý deň zverejnili... ale som len prostá žena z vidieka, hoci s maturitou). Rozmýšľali sme: Akýže to asi má premyslený plán ten náš vodca prefíkaný? Žeby vylákať protištátne sily z úkrytu, potom tvrdo zakročiť a demaskovať ich v priamom prenose? So zatajeným dychom sme piatok čo piatok tŕpli, kedy to náhle vypučí. A ostávame znova a znova neuspokojené. Je to pekné, takto svoje priaznivkyne rozdráždiť a potom nechať tak?

Keby išlo len o to, že ste radšej dopredu narobili vietor a prevratníkov zastrašili, v poriadku. Aspoň sa teda nič v krajine nespučilo, pánbohzaplať! A zhromaždenia nech si len pokračujú, veď ich raz omrzí mrznúť po večeroch vonku. Niektorých možno už budúci piatok, na výročie smrti toho drzého novinára, čo sa do vás tak púšťal, niektorých možno až o pár mesiacov – ale je isté, že nikto nevydrží večne. Jedine vy – veľký šéf, ktorému stačí potmehúdsky to prečkať v príjemnom horúcom kúpeli... Lenže, ako vravím: mne sa už naši smejú za chrbtom, že slepo verím všetkému, čo natlačovkujete. Nie že by mi to takto priamo povedali – oni sú našťastie slušne vychovaní a nechcú sa stále hádať o politike... ale ja dobre vidím tie ich pohľady! A bodaj by nie, keď ich jeden deň, dobre podkutá vašim ráznym vystúpením, zaprisahávam, aby sa nenechali ohrozovať nebezpečnými majdanistami, a druhý deň vidím zábery, aké bolo desaťtisícové zhromaždenie v krajskom meste zas pokojné a civilizované. Uvedomujete si, ako potom človek pred vlastnou rodinou vyzerá? Blaži dokonca už chrstol syn Eči aj neter Paťka, že v tejto čudnej krajine, kde niekto dokáže vyhrať voľby sľubmi o lacnejších potravinách, vzápätí všetko možné pozdražuje, a s fanúšikmi to vôbec nepohne, rozhodne neostanú. Človek už fakt nevie, čo im má na to povedať... Skúša dookola, že za to všetko môže šialený Matovič, a že radšej príde o rodičovský dôchodok aj s druhým a tretím pilierom, ako si nechať šprtať v nose paličkou, ale už to akosi stráca lesk. Aj moji sa pozerajú po nejakom západnejšom kraji. Predstava, že budem mať vnúčatá niekde ďaleko za hranicami, ma doslova desí, no ako im to vyhovoriť, keď prichádzate každý deň s čoraz fantastickejšími teóriami, ktoré im ja nešťastná stvora neviem dokázať?

Dokedy nás budete stavať do takého ponižujúceho svetla, pán predseda? Dokedy nás necháte vyzerať pred polkou príbuzenstva ako zhypnotizované karakulské? Buď nech tu už vidno nejaký pozitívny rozvoj, ktorý vyvráti podozrenia o štrnásťročnej korupcii, alebo aspoň ukážte jasné dôkazy o číhaní na suverenitu utešeného sociálno-demokratického Slovenska, lebo nabudúce vám to už, prisámvačku, po prvýkrát nehodím! V predčasných či oneskorených. Skúsim to radšej s Republikou – tam je ešte šanca, že spochybňovanie členstva v čomkoľvek nebudú spochybňovať.

S pozdravom a vierou, že sa iba nezahrávate s našimi citmi,
Vaša zatiaľ verná
Božka