Možno aj vy takého chlapca poznáte. Je verný, starostlivý, láskavý, takmer nikdy nepovie nie, slúži v cirkvi, je milý, citlivý, slušný a spoľahlivý. Je to dobrák od kosti, ktorý by vám priniesol aj modré z neba. Vzorný občan a vzorný kresťan, čo viac si môžeme priať?

Na strane druhej však nevie vyjadriť svoje túžby, potreby a nastaviť si svoje hranice. Ľahko vyhorí, je frustrovaný a podráždený, že mu nik nerozumie a nik mu neopätuje jeho dobrotu tak ako by on chcel. Upadá do sebaľútosti a depresie.

Nevie vyjadriť svoj názor na vec, hoci by bol odlišný od názoru iného človeka, resp. názoru v komunite. Nechce si totiž nikoho pohnevať. Nevie sa zastať seba samého a často žije životy druhých.

Vo vzťahoch k ženám často končia iba ako kamaráti, hoci oni by chceli aj niečo viac. Pri randení je odmietnutý frázou, že je „príliš dobrý.“ A ak aj má nejaký vzťah, ten sa často rozpadne alebo ťahá za kratší koniec. Ženy tohto muža berú v lepšom prípade ako priateľa a terapeuta, v horšom prípade ho využívajú na svoje potreby.

Ak niekoho takéto poznáte a viac-menej sedia na neho tieto charakteristiky, pravdepodobne trpí syndrómom „milého chlapca.“ O čo ide?

Prejavy syndrómu

Syndróm milého chlapca („nice guy syndrome“) je u mužov pomerne častý jav. Nejde však iba o problém mužov, ale aj žien. Ide o povestný (a často nenápadný) kamienok v topánke, ktorý je prítomný v mnohých vzťahoch. Terapeut Robert Glover, ktorý podľa vlastných slov bol sám nice guy a kvôli tomu sa mu rozpadlo manželstvo, popisuje niekoľko základných symptómov tohto javu.

Poprvé, milí chlapci žijú v presvedčení, že ak budú dobrí a láskaví, okolie ich prijme a akceptuje. Ak budú slúžiť a ochotne splnia všetko to, čo druhí potrebujú, tak dúfajú, že si to ostatní všimnú a dajú im na oplátku to isté.

Glover pokračuje, že títo muži si toto nastavenie prenášajú aj do vzťahu s Bohom. Ak splním všetko to, čo odo mňa Boh chce, budem plniť jeho prikázania, on mi nielenže dá, ale musí dať lepšiu prácu, viac peňazí, nový vzťah a kvalitnejší život.

Nápadne to pripomína postoj staršieho syna v podobenstve o márnotratnom synovi. (pozri Lk 15, 11-24) Mladší syn všetko premárnil, no prekonal sa a išiel za otcom, ktorý ho s láskou prijal. Dokonca mu na privítanie urobil hostinu. Staršieho syna, ktorý vzorne plnil všetky otcove prikázania, to nahnevalo a závidel svojmu bratovi. Myslel si, že keď bude dobrý, tak si zaslúži otcovu priazeň.

Označenie „milý chlapec“ je v kontexte tejto témy chápané trochu ironicky. Citlivosť, láskavosť, gentlemanské spôsoby sú niečo čo má byť prirodzené každému mužovi. Aj ženy ocenia gavaliera, ktorý ma srdce na správnom mieste.

Byť milý a príjemný sú cenné vlastnosti. Samotné Sväté Písmo povzbudzuje, aby „vaša reč bola vždy milá, soľou korenená, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.“ (pozri list Kolosanom 4,6)

Problémom tzv. milého chlapca je to, že on to často nerobí z lásky a dobroty srdca, ale skôr z vypočítavosti. Slúži druhým nie autenticky, ale z pocitu viny a vlastnej nedostatočnosti. Vo vzťahoch kalkuluje a obchoduje.

Prejavuje sa to najmä vo vzťahu k ženám. Ak k nim budem milý, starostlivý, láskavý, vo všetkom im urobím dobre a nebudem odporovať, oni mi na výmenu dajú lásku, pozornosť, rešpekt, sex - takto prepočítava milý chlapec. Milý chlapec vo vzťahoch v skutočnosti nemiluje, ale manipuluje.

Tento obchod mu však často nevychádza a tak je frustrovaný z toho, že sa mu vo vzťahoch nedarí. Často je dokonca urazený preto, že ho žena odmietla preto, že za svoju láskavosť čaká adekvátnu protihodnotu. Môže obviňovať ženy z toho, že ich skôr priťahujú „zlí muži.“ Títo muži nie sú pre ženy obvykle atraktívni preto, lebo sú vulgárni a násilnícki, ale preto, že majú v sebe odvahu, určitú drzosť a maskulinitu, ktorá tzv. milým chlapcom neraz chýba.

Psychológ Jesse Marczyk píše. „Tzv. milí muži nie sú obvykle atraktívni, preto sa to snažia kompenzovať investovaním do ženy. Inými slovami používajú milotu aby kompenzovali to, čo im inde chýba.“

Okrem obchodníckej mentality vo vzťahoch milý muž nemá dostatok sebavedomia a je skôr submisívny. No zdravé sebavedomie, hrdosť a správny stupeň mužnosti patrí popri láskavosti, galantnosti a slušnosti k ideálu príťažlivého muža. Veľa žien nehľadá milého, ale pasívneho muža ani „vagabunda,“ ale skôr dobrého muža, ktoré v sebe spája jemné a mužné vlastnosti.

Blogerka Katarina Mikulova vo svojom článku pre portál Bezhraničná uvádza: „Príliš dobrý chlapec je označenie pre chlapca, ktorému chýba zdravý stupeň mužského ega a z neho prameniace vlastnosti: sebadôvera, prirodzená túžba chcieť dobyť svet, niečo dokázať, niečo vedieť, niečo vybudovať.“

Mikulová pokračuje, že „ďalej je to túžba ochrániť ženu a slabších ľudí, túžba po víťazstve, túžba po ovocí vlastného konania, akási neochromiteľná odvaha, vnútorná sila, zdravá agresivita v boji, kultivovaná živočíšnosť, ktorá núti muža byť neustále v pohybe, nuž a napokon rytierske srdce, ktoré ho učí byť tu pre celé ženské pokolenie."

Príčiny syndrómu

Syndróm nice guy je emočný problém a tzv. milí chlapci majú často problém s emočnou stabilitou. Je zároveň aj maskou na rôzne zranenia prameniace z detstva a výchovy. Títo muži často pochádzajú z rodín, kde chýba otec alebo je nejakým spôsobom neprítomný.

Matka si takto neraz vytvára citové puto k svojmu synovi, ktorý slúži ako náhrada za manžela. Matka synovi dá všetko a všetko za neho urobí, no za to (aj podvedome) očakáva, že ostane pri nej. Rodičia tak svoje dieťa dusia a nedovolia mu rozprestrieť krídla, aby si okúsil život so všetkými radosťami aj ťažkosťami.

Syndróm milého chlapca sa môže týkať aj mužov, ktorí sú príliš skoro vrhnutí do úlohy otca kvôli tomu, že otec zomrie alebo opustí rodinu. Ženy, ktoré mali zlú skúsenosť s mužmi neraz svojim synom hovoria „nebuď ako tvoj otec.“ Často robia aj to, že ho chcú chrániť pred inými mužmi. A tak sa snažia vychovať svojho syna tak, aby bol slušný, milý a úctivý, no nie je dosť silný a sebavedomý na to, aby dokázal samostatne fungovať a rozhodovať sa.

Fenomén „silných žien a slabých mužov“ je však do značnej miery aj dedičstvom minulosti. Po druhej svetovej vojne bola väčšina mužov neprítomná - buď boli zabití v bojoch alebo uväznení v zajateckých táboroch.

Ženy museli prebrať aj mužské úlohy a postarať sa o rodinu. Dbalo sa na to ako prežiť, ako vybudovať nový svet. Aj vo výchove bol dôraz na výkon, často sa zanedbávala emocionalita. Mnohí dnešní muži si už viac uvedomujú svoje slabosti, vzdelávajú sa v oblasti vzťahov, pracujú na sebe a chcú aj k svojim deťom pristupovať inak ako ich rodičia.

Syndróm nice guy však nespôsobuje iba neprítomnosť mužského princípu vo výchove, ale aj absencia bezpodmienečnej lásky. Často sme boli vychovávaní v duchu hesla „keď budeš dobrý, tak.“ Paradoxne preto aj mnohí úspešní muži v riadiacich funkciách sú doma „pod papučou,“ lebo si v sebe nesú od rodičov odkaz, že až budeš dobrý, poslušný chlapec, tak všetko bude dobré, bude pokoj a dostaneš za to adekvátnu protislužbu. Aj preto nice guy v partnerských vzťahoch iba obchoduje.

Možná cesta von

Dostať sa z tohto syndrómu môže byť náročné. Je to často proces a beh na dlhé trate. V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že mám takúto ťažkosť a chcem sa posunúť dopredu, aby som budoval kvalitné a dlhodobé vzťahy.

V prvom rade je dôležité uvedomiť si svoju hodnotu, ktorá nezávisí od toho či ma okolie prijme alebo nie. Kresťania veria v Boha, ktorý ich bezpodmienečne prijíma v každej situácii a bez ohľadu na ľudské zlyhania. To sa môže zdať pre človeka, ktorý vyrastal v rodine, kde to funguje ak budeš dobrý, tak, ako pekná teória. Nice guy potrebuje v prvom rade prežiť to, že je milovaný, taký aký je. Potrebuje to dostať z hlavy do srdca.

Nice guy potrebuje aj dobrú mužskú partiu, kde získa okrem iného aj potvrdenie svojej identity. Sám z vlastnej skusenosti viem, že aká dôležitá je prítomnosť iných mužov. Mužnosť sa nezískava pri knihách (aj keď sú skvelou pomôckou), ale predovšetkým v mužskom spoločenstve, kde muži pracujú, zdieľajú sa a smejú sa. Mužom chýbajú iniciačné rituály pri ktorých bol chlapec vytiahnutý z bezpečného matkinho sveta do nebezpečného mužského sveta.

Muži navyše potrebujú správne vzory. Najlepším príkladom pre muža je Ježiš. Ježiš nebol nice guy. K ženám sa správal nežne a ako gentleman, no vedel sa zastať seba samého v konflikte s náboženskou elitou tej doby, často odvážne vstupoval do nebezpečných a neistých situácii, kde výsledok nebol istý. Nebál sa byť asertívny a povedať svoj názor aj keď sa odlišoval od názorov iných ľudí.

Žiaľ, niekedy v cirkvi sa obraz muža deformuje a v spoločenstvách často vedieme mužov k tomu, aby boli predovšetkým milí k druhým a poslušní voči autoritám. To je síce správne, no biblickí muži neboli iba takíto. Vedeli by nebezpeční a často riskovali.

Milých chlapcoch v našich cirkvách však často charakterizuje neistota a strach. Predovšetkým obavy z chýb. Pre mužov s nízkym sebavedomím môže byť cirkev útočiskom a baštou, nie poľnou nemocnicou, ktorá sa nebojí vyjsť medzi ľudí napriek možnému neúspechu a omylom.

Nice guy nepozná svoju hodnotu, má nízke sebavedomie, nevie povedať nie a tak väčšinou plní priania svojho okolia. Ježiš však v prvom rade plnil vôľu svojho Otca, nie túžby ľudí. Rozhodne nebol populista a jeho hodnota nebola odvodená od mienky okolia.

Pre nášho nice guy-a nie je riešením stať sa tzv. zlým mužom, ale byť ako Ježiš. Pre muža, ktorý v Boha neverí, môže byť cestou to, že postaví v istých situáciach seba a svoje záujmy nad záujmy okolia.

Keď si niekto prosí od Ježiša odvahu, neznamená to, že mu odvahu priamo vloží, ale že ho vystaví situáciám, kde sa jej môže naučiť. Tréning je kľúčový. Aj schopnosť povedať nie nepríde sama od seba, človek musí byť v momentoch, ktoré ho naučia to povedať.

Keďže milí chlapci majú často problém so sebavedomím, je dôležité začať sa mať rád a robiť veci nie preto, lebo čakám rešpekt od okolia, ale pre samotnú radosť z nich.

Veľa mužov robí tú chybu, že keď vstúpia do vzťahu s nejakou ženou, tak zrazu prestanú žiť svoj život a postavia ženu na piedestál. Chcú jej zniesť aj modré z neba, no žena paradoxne z takého vzťahu často odchádza. Dôležité je vrátiť sa k svojim koníčkom, k svojej životnej misii a k sebe samému. Žena však zvyčajne nechce byť na pomyselnom piedestáli, ale súčasťou šťastného života svojho muža.

Nice guy syndróm je jednou z deformácii mužského vzťahového sveta po prvotnom hriechu. Je pokušením pre mnohých mužov. To aj pozvanie pre nich do duchovného života - byť v prvom rade ako Ježiš, hľadať a plniť Božiu vôľu, nie nároky a očakávania okolia.

Titulný obrázok - How to Overcome Nice Guy Syndrome | Craft of Charisma