Pred niekoľkými rokmi som sa vybral s partiou kamarátov do poľskej dedinky Wal-Ruda, ktorá sa nachádza neďaleko dediny Zabawa. Maličká obec Wal-Ruda v malopoľskej oblasti vzdialená asi 60 kilometrov východne od Krakova je známa ako rodisko blahoslavenej Karolíny Kózkovej, ktorá bola zavraždená ruským vojakom pri obrane čistoty.

Existuje viacero podobností so životom a smrťou slovenskej mučenice čistoty, blahoslavenej Anny Kolesárovej. Čitateľ, ktorý pozná Annin príbeh, ich ľahko identifikuje. Pýtal som sa sám seba, že ako je možné, že toľko ľudí sú fascinovaní ich príbehom. Veď Anna aj Karolína z ľudského pohľadu nič zásadné nedokázali a navyše zomreli veľmi mladé.

Apoštol Pavol však v Liste Korinťanom výstižne píše, že „čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval.“ (1Kor 1,27-29)

Náš výlet v Poľsku rýchlo nabral duchovný rozmer. Od miesta, kde žila po miesto, kde zomrela sú rozmiestnené zastavenia krížovej cesty. Keď si človek uvedomí, že nahnevaný ruský vojak so šabľou v ruke prenasledoval mladučkú Karolínu takmer kilometer, prechádza mu mráz po chrbte.

Krížová cesta Karolíny však nie je iba o utrpení, bolesti a smrti, ale aj o nádeji, o odvahe a o Kristovej sile, ktorá privádza človeka k večnému životu. Keď som sa modlil krížovú cestu a aspoň trochu som sa snažil prežiť Karolinino utrpenie, zároveň som prežíval Ježišovu prítomnosť. Púť k blahoslavenej Karolíne odporúčam každému, miesto jej narodenia, života a smrti nie je veľmi vzdialené od slovenských hraníc.

Príbeh blahoslavenej Karolíny môžeme zaradiť do zoznamu ďalších dievčat a žien, ktoré bránili svoju čistotu proti nenávisti a žiadostivosti.

Život blahoslavenej

Karolína sa narodila 2. augusta 1898 a pokrstená bola o niekoľko dní neskôr. V tom čase samostatné Poľsko neexistovalo a bolo rozdelené medzi Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Rusko. Oblasť, kde žila Karolína bola okupovaná Rakúskom-Uhorskom.

Karolína bola štvrtá z jedenástich detí Jána a Márie. Pochádzala z chudobného, roľníckeho prostredia. Karolína bola už od detstva veľmi nábožná. Napriek tomu, že bolo vždy veľa práce na rodinnom statku, mladá dievčina si našla čas na pravidelnú modlitbu a adoráciu. Za svätou omšou síce musela dochádzať do susednej dediny, no ani diaľka ju neodradila.

Veľkú úctu prechovávala k Panne Márii a v jej dedinke vzniklo malé ružencové spoločenstvo, kde sa chodila modliť na rôzne úmysly. Karolína povzbudzovala aj jej mladšiu kamarátku k modlitbe ruženca.

Dom bl. Karolíny. (Zdroj: znaczkiturystyczne.pl)

Okrem toho, že Karolína mala hlbokú lásku k Ježišovi a Márii, bola aj veľmi inteligentná. Svedčí o tom aj to, že vypomáhala svojmu strýkovi v knižnici. Sama vyučovala súrodencov a deti zo susedstva katechizmus. Rada ozprávala o viere a rada druhých privádzala bližšie k Bohu. Niet divu, že o dome jej rodičov sa začalo rozprávať ako o „malej cirkvi.“

Ľudia, ktorí Karolínu poznali spomínali na ňu ako na pokojné a rozvážne dievča. Napriek náročnému životu sa nesťažovala. Bola vyššieho vzrastu, tvár jej zdobili pehy a mala hnedočervené vlasy. Karolina však nebola blahorečená iba za jej smrť, ale za celý jej život. Svoju svätosť žila nenápadne v každodenných situáciách.

Karolína bola veľmi aktívna vo farnosti a bola pravou rukou miestneho farára Vladislava Mendrala. V roku 1907 Karolína prijala poprvýkrát sväté prijímanie a v máji 1914 bola birmovaná.

Krížová cesta Karolíny

V tom čase však nad Európou už visel temný mrak vojny, ktorá prepukla v lete 1914. Krátko na to sa bezprostredne dotkla aj Poľska a dediny, v ktorej žila aj Karolína. V novembri 1914 túto oblasť okupovali ruské vojská. Už predtým sa šírili zvesti, že Rusi rabujú a znásilňujú ženy.

18. novembra 1914 približne o deviatej ráno ruský vojak vtrhol do domu, kde sa v tom čase nachádzala Karolína a jej otec. Vojak už predtým obťažoval iné dievča, ale jej sa podarilo utiecť. Otec Karolíny sa snažil vojaka upokojiť a ponúkol mu niečo na jedenie. Agresívny muž to však odmietol a jedlo odhodil. Keď videl šesťnásťročnú dievčinu, zatúžil po nej.

Vojak prinútil Karolínu aj jej otca, aby s ním išli z domu za miestnym veliteľom. Išlo však iba o zámienku. Neskôr vojak so zbraňou v ruke donútil otca, aby sa vrátil naspäť. Otec ho prosil, aby mohol ísť s ním namiesto jej dcéry. Vojak však bol neoblomný. Karolína tak ostala sama s vojakom.

Dvaja svedkovia videli ako vojak ťahal Karolínu smerom k lesu, no dievčina sa snažila ujsť. Karolína sa mu nechcela oddať, to vojaka rozzúrilo a začal útočiť šabľou. Dievčina pred ním utekala cez les, no vojak ju dokázal dostihnúť a zasadil jej smrteľné údery.

Blahoslavené Karolína Kózková a Anna Kolesárová (zdroj: ncregister.com)

Otec zvolal všetkých z dediny a tí začali hľadať jej stratenú dcéru. Farár oslovil aj ruského veliteľa a Karolínu hľadalo aj niekoľko ruských vojakov. Jej mŕtve telo bolo nájdené až 4. decembra. O dva dni neskôr sa konal jej pohreb na ktorom sa zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí medzi nimi aj ruskí vojaci. Identitu vraha sa nepodarilo odhaliť.

Karolína však zostala živá v srdciach mnohých ľudí. Čoskoro sa v jej rodisku rozmohol kult a túžba po blahorečení mladej mučeníčky. Diecézna fáza blahorečenia bola ukončená v 60. rokoch 20. storočia. V júni 1987 ju v Tarnove blahorečil vtedajší pápež Ján Pavol II. Slávnosti sa zúčastnilo jeden a pol milióna ľudí vrátane dvoch žijúcich sestier Karolíny.

Ján Pavol II. vtedy vyhlásil: „Táto mladá dcéra Cirkvi, ktorá sa od dnešného dňa bude nazývať blahoslavenou, sa svojím životom prihovára predovšetkým mladým, chlapcom a dievčatám. Hovorí o veľkej dôstojnosti ženy, o dôstojnosti ľudskej osoby. O dôstojnosti tela, ktoré je síce skutočne na tomto svete podriadené smrti – ako jej mladé telo bolo podriadené smrti – ale ľudské telo nesie v sebe nôtu nesmrteľnosti, ktorú má človek dosiahnuť vo večnom a živom Bohu skrze Krista.“

Blahoslavená Karolína je dnes patrónkou Hnutia čistých sŕdc, ktorého členovia sa snažia o život v čistote a v kresťanskej viere. Každý mesiac v osemnásty deň (zomrela 18. novembra) sa v jej rodnej obci koná krížová cesta. Do jej rodiska putuje množstvo (nielen mladých) ľudí.

Mučeníctvo, ktoré vyrušuje

To, že je blahoslavená Karolína mučenicou čistoty (podobne ako je napr. svätá Mária Goretti alebo blahoslavená Anna Kolesárová) dodnes vyvoláva u niektorých ľudí otázky, pochybnosti až pohoršenie a odpor. Opozícia proti konceptu „mučenice čistoty“ pochádza nielen z nekresťanského prostredia, ale aj dokonca od niektorých katolíkov. Argumentujú, že tento koncept znevažuje obete sexuálneho zneužitia a znásilnenia.

Niektorí dodávajú, že problematika mučeníc čistoty sa spája so zastaraným chápaním mužských a ženských spoločenských úloh, keďže žena bola v minulosti podriadená mužovi. Náboženská čistota a panenstvo sú tak vnímané ako spôsob mužského útlaku žien, ktorý vraj dodnes prežíva v tradičných cirkevných kruhoch.

Na jednej strane chápem, že u dnešného človeka, ktorý žije mimo kresťanských štruktúr môže vyvolať slovné spojenie „mučenica čistoty“ alebo náhrobný epitaf „radšej smrť ako hriech“ prinajmenšom rozpaky. Ide však často len o to ako komunikovať tieto skutočnosti.

Zároveň si však myslím, že život a smrť mučeníc čistoty je vzdaním úcty ženám, ktoré boli sexuálne zneužité. Máriin, Ankin alebo Karolinin odkaz je, že život, láska, viera, rešpekt voči dôstojnosti iného, odvaha víťazí nad smrťou, nenávisťou, neúctou, zneužívaním moci. Ako muž som si na miestach, kde žili uvedomil, aké je dôležité chrániť slabších. Slabí a zraniteľní sú často vylučovaní zo spoločnosti. Dominuje vôľa silnejšieho.

Anna ani Karolína by samozrejme nemali hriech, keby boli znásilnené. Tam, kde nie je slobodná vôľa, tam nemôže byť hriech. Vina by bola iba na strane násilníka. Vojaci im však dali jasne na výber - buď sa mi oddáš alebo prídeš o život. Kňaz Juraj Vittek vysvetľuje, že vojaci si chceli užiť a chceli, aby sa im dievčatá dobrovoľne dali, no Anna aj Karolína v tom videli hriech. Nechceli teda prísť o počestnosť aj keby ich to stálo život.

Ranokresťanský autor Tertulián sa vyjadril, že „krv mučeníkov je semenom nových kresťanov.“ Autentické mučeníctvo Karolíny, Anny, Márie a ďalších splodilo nové duchovné povolania, obrátenia k viere, nové vzťahy a sprostredkovalo tisícom ľuďom Božiu blízkosť.

Zdroje

údaje o živote bl. Karolíny (milujte-se-2016-36.pdf)

Two Virgin Martyrs, Killed During World Wars 30 Years Apart| National Catholic Register

vKONTEXTE (127) ČNOSŤOU PROTI NÁSILIU - Archív - TV Lux

Titulný obrázok - wikimedia