David Brooks vyjadril vo svojom dvadsaťminútovom prejave zopár myšlienok, ktoré by na Slovensku mohli pozitívne zarezonovať. David Brooks je politický a kultúrny komentátor vo viacerých amerických periodikách a spisovateľ, ktorého niektoré diela sú preložené do slovenčiny

Ponechám bokom jeho predstavovanie a priznanie sa k tomu, že aj on sám je súčasťou americkej elity. Vynechám tiež chváloreč na to, čo sa elitám okrem internetu poradilo. Podľa Davida Brooksa americké elity, ktoré vyštudovali na prestížnych amerických univerzitách sú zodpovedné za vytvorenie kastového systému problémov, ktoré z toho vyplývajú.

David Brooks povedal, že vytvorili meritokraciu navrhnutú podľa ich vlastných schopností a zmanipulovali systém tak, aby uspeli oni – a všetci ostatní zlyhali. Výsledkom toho je, že deti bohatých Američanov do 12 rokov sú v školskom vzdelaní o štyri roky popredu pred chudobnými deťmi. Bohaté deti majú 77-krát vyššiu šancu dostať sa na elitné univerzity ako deti z chudobných škôl. Až 54 % zamestnancov na prestížnych pracoviskách vyštudovalo len 34 elitných univerzít.

Dôsledky kastového systému vidí v tom, že ľudia so stredoškolským vzdelaním zomierajú v priemere o deväť rokov skôr ako vysokoškolsky vzdelaní. Sú päťkrát častejšie slobodnými rodičmi a až 2,4-krát častejšie hovoria, že nemajú žiadnych priateľov.

A najhoršie na tom nie sú ani materiálne nerovnosti, ale duchovná prázdnota.

Najhoršie, čo elity spravili, bolo sprivatizovanie morálky. Zničili spoločné chápanie dobra a zla. Prestali veriť, že existuje morálny poriadok, ktorý drží spoločnosť pohromade. Každý si má nájsť svoju vlastnú pravdu a hodnoty. Už v roku 1955 novinár Walter Lippmann upozornil, že ak dobro a zlo závisia len od pocitov jednotlivcov, sme mimo hraníc civilizácie. Bez silného morálneho poriadku je ťažké budovať dôveru a nachádzať životný zmysel.

Dôsledkami úpadku morálneho poriadku sú nárast duševných porúch a samovrážd. Až 45 % stredoškolákov uvádza, že sa cítia beznádejne. Od roku 2000 je štvornásobný nárast počtu ľudí, ktorí nemajú blízkych priateľov.

Vzdelaná elita vytvorila Donalda Trumpa. Niektorí si myslia, že Donald Trump je populista, ale on je produktom vzdelanej elity. Trump aj Elon Musk vyštudovali University of Pennsylvania a stali sa miliardármi. JD Vance vyštudoval Yale, Pete Hegseth Princeton a Yale. Nie sú to pro-konzervatívni ľudia, sú iba anti-ľavicoví. Nemajú pozitívnu konzervatívnu víziu, len chcú zlikvidovať inštitúcie, ktoré ovládla ľavica.

A preto sú extrémne nekompetentní. Trump dal Putinovi vyjednávacie výhody ešte pred začiatkom rokovaní. Elon Musk necháva 25-ročných prepúšťať ľudí, ktorí majú na starosti jadrové kódy.

Ako sa z toho dostať?

Dejiny nám ukazujú, že po krízach nasleduje obnova. Ukázalo sa to v rokoch 1860,1890 aj 1960. Teraz sme znova v období úpadku a obnovy. Verím, že sme dediči veľkého duchovného odkazu. Máme hlas knihy Genezis, ktorá hovorí, že sme stvorení na Boží obraz – a to je základ demokracie. Máme hlas knihy Exodus, ktorý nás učí, že prechádzame púšťou, ale nakoniec sa dostaneme do zasľúbenej zeme. Máme hlas Ježiša – a to aj vtedy, ak nie ste kresťan – ktorý hovorí: "Blahoslavení tichí, blahoslavení chudobní duchom." To je zdroj veľkej sily v mojej krajine. Máme hlas Alexandra Hamiltona, ktorý veril, že chudobní chlapci a dievčatá by mali mať možnosť povstať a uspieť. Máme hlas Edmunda Burkea, ktorý nás učí, že by sme mali byť skromní v tom, čo môžeme vedieť, pretože kultúra je zložitá vec. A preto by sme mali do spoločnosti zasahovať tak, ako by sme pristupovali k vlastnému otcovi – opatrne a postupne. Máme hlas Johna Stuarta Milla, ktorý nás učí, že pluralizmus a rôznorodosť sú cenné, Keď spoločnosť prechádza duchovnou, morálnou a vzťahovou krízou, našou úlohou je posunúť kultúru. Myslím si, že sa presúvame z individualistickej kultúry posledných rokov smerom k viac komunitnej kultúre.

Zmena kultúry je zmenou srdca. Je to o nachádzaní nových odpovedí na otázku: "Ako mám žiť t?" Je to forma duchovného a morálneho utvárania človeka. A to sa nedeje rovnakým spôsobom ako politická zmena.

Kultúra sa mení, keď kreatívna menšina objaví krásny spôsob života.
Kultúra sa mení, keď malá skupina ľudí nájde lepší spôsob života – a ostatní ich začnú napodobňovať. To je príbeh ranej Cirkvi. To je príbeh Claphamskej sekty. (Hnutie anglických reformátorov, ktorí bojovali proti otroctvu.) To je príbeh Bloomsbury Group. (Britskej intelektuálnej skupiny spisovateľov a filozofov.) To je príbeh konzervatívneho hnutia v Amerike.

Zmena kultúry sa deje na osobnej úrovni, keď sa vzájomne vnímame s pozornosťou a veľkorysosťou.

Francúzska filozofka Simone Weil povedala:
"Pozornosť je najčistejšou formou veľkorysosti."

Zmena kultúry sa deje aj na duchovnej úrovni.
T. S. Eliot povedal:
"Nemôžete vytvoriť systém tak dokonalý, že by ľudia v ňom nemuseli byť dobrí."

A nakoniec, kultúra sa mení na občianskej úrovni, keď tisíce hlasov a organizácií budujú občianske inštitúcie, ktoré liečia spoločnosť a vytvárajú vzťahy medzi ľuďmi.