Odvážne stretnutie

V roku 1950 dochádza v našej krajine k likvidácií mužských a následne aj ženských reholí. Vládna moc likviduje všetko, čo stojí v ceste ideologizácií spoločnosti. Zasvätení v rehoľných rúchach jej prekážajú. Dokonca jej prekáža aj ich starostlivosť o chorých a slabých. 

Vyvážajú ich do centralizačných kláštorov s väzenským režimom a neskôr aj za hranice Slovenska. Podľa štatistiky Slovenského úradu pre veci cirkevné v prvej fáze Akcie R (rehoľníčky) sústredili 1 720 rehoľníčok a na práce do Čiech vyviezli 884 sestier. Postupne sa internácia dotýkala skoro všetkých 4 716 rehoľníčok (štatistika z roku 1949) na Slovensku.

Činnosť rehoľníčok je zosobnením nie len duchovného zasvätenia, ale aj činnosti, ktorú dnes nazývame slovami: sociálna práca. Tak pred nastupujúcim komunistickým režimom, Akciou R ako i po nej, sa starali o najslabších. Prežívali hlbokú úctu ku každému človeku a podľa toho sa správali ku každému bez rozdielov. V archívnych dokumentoch nachádzame informácie aj o ich nezištnej pomoci raneným partizánom SNP. Ak by bola táto pomoc prezradená, znamenala by tvrdé perzekúcie predovšetkým zo strany armády hitlerovského Nemecka.

Príbeh, na ktorý nezabudnem

Pred niekoľkými dňami som mal možnosť stretnúť čoskoro 104 ročnú rehoľníčku vo Veľkých Levároch. Jej príbeh je príbehom jednej z tisícok rehoľníc internovaných počas Akcie R v auguste 1950. Príbehom odvahy a vzdoru.

Keď ich odvážali, siroty, ktorým sa venovali, plakali. Rozkaz vládnej moci však bol povýšení nad každú ľudskosť a záujem o človeka. Odviezli ich do Ivanky pri Nitre a neskôr do Čiech. Pracovali v továrňach a následne aj v sociálnych zariadeniach. Stačilo málo, súhlasiť s režimom, a životný príbeh mnohých rehoľníčok by bol možno príbehom školských inšpektoriek, zdravotných sestier a pod. 

Činnosť rehoľníčok však nebola len v oblasti zdravotníckej a sociálnej. Bola aj o zavádzaní nových postupov vo vzdelávaní a výchove klientov s ťažkým telesným, či mentálnym postihnutím. Študentka sociálnej práce na VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave spracovala príbeh rehoľníčky Kanonisky sv. Augustína rehole Notre Dame, ktorá jej popísal aj ich odbornú a vedeckú činnosti v internácií. Inovatívny postup práce s klientami neskôr publikoval (samozrejme bez zmienky o vklade rehoľníc) správca zariadenia a získal za to ocenenie i titul. 

...pre trvalý blahobyt

Dňa 18. marca 2025 sme si pripomenuli Svetový deň sociálnej práce. Tohtoročným heslom bolo: "Posilnenie medzigeneračnej solidarity pre trvalý blahobyt". 

Bolo by vhodné, ak by sme v nadväznosti na tento deň objavili i spomienky na internovaných rehoľníkov a rehoľníčky. Objavili v sebe kúsok historickej empatie. Pozreli sa napr. aj na stránku www.barbarskanoc.sk, kde je databáza internovaných rehoľníkov a našli v sebe túžbu objaviť  niektorí z ich príbehov.

A možno, ak nám to možnosti a podmienky dovolia, našli v sebe túžbu objaviť a následne i odvahu navštíviť niektorú z rehoľníc. 

Výzva na medzigeneračný dialóg je výzvou aj v tomto smere a rovnako cestou k zabezpečeniu "trvalého blahobytu". Aj keď možno v trošku inej, ako materiálnej podobe.