Gény alebo výchova? Na príklade Karola Eliáša Krčméryho

Gény alebo výchova? Na príklade Karola Eliáša Krčméryho
"Gény sú dôležitejšie ako výchova, vzdelávanie." Súhlasíme alebo nie? Aký bol príbeh prastarého otca Silvestra Krčméryho?
 
František Neupauer
František Neupauer
Autor je historikom Ústavu pamäti národa, autorom projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom (www.november89.eu), riaditeľom Nadácie Antona Srholca ANTÓNIO. Vyučuje novodobé dejiny na VŠZaSP sv. Alžbety a bol predsedom FKI i výkonným riaditeľom OZ Rodičovské združenie pri ZŠ Limbach.

Pred 123 rokmi, 19. júna 1902, vo veku 76 rokov odišiel do večnosti Ružomberčan Karol Eliáš Krčméry (1826-1902). Bol prastarým otcom lekára a politického väzňa Silvestra Krčméryho (1924-2013) a otcom pedagóga, jazykovedca a politika Karola Ondreja Krčméryho (1859-1949). 

V čase, keď si pripomíname 123 rokov od jeho úmrtia (a o rok si pripomenieme 200 rokov od jeho narodenia) si môžeme položiť otázku: V akých oblastiach života sa aktivizoval? Ako sa zapísal do slovenských dejín? A možno aj cez jeho príbeh sa môžeme zamyslieť nad tým, aká bola genetická výbava MUDr. Silvestra Krčméryho, ktorého reč na súde z roku 1954 sa stala podnetom na pamätný deň SR venovaný utrpeniu politických väzňov z čias komunistického režimu (24. jún).

Lokálpatriot a národný buditeľ

Narodil sa, vyrastal a prežil celý svoj život v Ružomberku. Svojimi aktivitami vo verejnej sfére, v oblasti hospodárstva i kultúry sa zapísal medzi kľúčové postavy dejín Ružomberka druhej polovice 19. storočia. Jeho verejné vystupovanie v rodnom Ružomberku  bolo poznačené snahou o posilnenie slovenského elementu v meste. Príkladom toho je i jeho osobná angažovanosť v otázke výučby slovenčiny na miestnom piaristickom gymnáziu v období dualizmu. 

Vplyv na Andreja Hlinku

Karol Sidor vo svojej publikácii z roku 1934 venovanej životu Andreja Hlinku označil Karola Eliáša Krčméryho za typ starodávneho statného Ružomberčana. Statný, mocný, silný bol i jeho prínos v živote budúceho politika Andreja Hlinku (1864-1938). V období formovania svetonázoru a identity mladého Hlinku bolo totiž jeho slovenské národné cítenie ovplyvnené a posilnené práve osobnosťou Karola Eliáša Krčméryho. „Malý Hlinka rád chodieval do susedov, ku Krčmérovcom, kde starý Karol Krčméry, brat Hlinkovej tetky, Holländerky, s bystroumným malým Andrejom Hlinkom rád porozprával.“ – píše Karol Sidor. V politických podmienkach dualistického Uhorska nebolo vždy jednoduché nepodľahnúť asimilačným tendenciám. Ako sa nazdáva Sidor, to, že „Hlinku nezastihol ten istý osud, čo zastihol v tom čase tak mnohých, totižto, že sa nestal odrodilcom pod vplivom maďarských profesorov, to je čiastočne zásluhou starého Karola Krčméryho, ktorý bol opravdivým typom starodávnych statných Ružomberčanov.“ Prozaicky povedané, ak Andreja Hlinku vnímame, že je „otcom národa“, tak otcom jeho duchovnej a národnej identity bol práve Karol Eliáš Krčméry. Môžeme mu dať prívlastok: „duchovný otec otca národa“. 

Mešťanosta a podnikateľ  

Ako mladík sa Karol Eliáš rozhodol pokračovať v šľapajach otca i starého otca a vyučil sa za stolára. Na jeseň 1849 sa ženil s vdovou Teréziou, rod. Kňazovickou a z ich manželstva vzišlo 7 detí. Karol Eliáš začal podnikať a zároveň prejavoval záujem i o verejné dianie v meste. Od polovice 60. rokov 19. storočia, v čase, keď funkciu liptovského župana zastával Ján Francisci, sa stal mešťanostom Ružomberka. Druhýkrát do tohto úradu nastúpil v polovici 70. rokov 19. storočia. Následne pokračoval v podnikateľských aktivitách najmä v oblasti drevárskeho priemyslu a slovenského peňažníctva.  

Podporovateľ slovenskej mládeže

Veľkú pozornosť venoval výchove a vzdelávaniu mládeže. Popri verejných a podnikateľských aktivitách sa snažil šíriť osvetu a podporovať kultúru. Okrem už spomínaného úsilia v otázke výučby slovenčiny na miestnom piaristickom gymnáziu po roku 1867, slovenskú študujúcu mládež podporoval aj finančne. Informovali o tom aj Národnie Noviny z júna 1879. Do istej miery by sme ho mohli označiť i za mecenáša, veď napríklad, keď sa v auguste 1881 konala zbierka na národné divadlo v Prahe, prispel i Ružomberčan Karol E. Krčméry. Z toho jasne vidieť jeho záujem o vzdelávanie mládeže i česko-slovenskú blízkosť. V 70. rokoch 19. storočia sa venoval i ochotníckemu divadlu v Ružomberku. Navyše, bol i literárne činný, a to ako publicista, ako autor publikácie z oblasti hospodárstva i ako autor básnickej zbierky. 

Publicista

Publicisticky sa prejavoval najmä v 70. a 80. rokoch 19. storočia, a to napríklad na stránkach periodík Národnie Noviny či Obzor. Ako mešťanosta inzeroval a vypisoval súbehy na obsadenie učiteľských miest v Ružomberku i v tlači, ktorá vychádzala v hlavnom meste Uhorska, v Budapešti - Budapesti Közlöny či Sürgön. Jeho publikačná činnosť v národných periodikách by mala byť ešte podrobnejšie preskúmaná. 

Autor hospodárskej príručky 

Problematika hospodárstva a priemyslu patrila medzi prioritné oblasti záujmu Ružomberčana Karola Krčméryho. Nazdával sa totiž, že priemysel je „páka, ktorou dvíha sa dobrobyt ľudský.“ V roku 1896, v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku, vyšla jeho kniha s názvom Opis hospodárskych spolkov. Správu o jej vydaní spolu s krátkou recenziou uverejnila v apríli 1896 i dobová tlač. 

Krčméry ako básnik

Druhé, tlačou vydané dielo z pera Karola Eliáša Krčméryho vyšlo o dva roky neskôr, v roku 1898, taktiež v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku. Bola to básnická zbierka s názvom BÁSNE prednesené v ružomberskom katolíckom kruhu. Nevieme presne, kedy boli tieto básne napísané. S určitosťou vieme iba to, že tlačou vyšli 4 roky pred smrťou Karola Eliáša Krčméryho a že ich prednášal na pôde Ružomberského katolíckeho kruhu

Predseda Ružomberského katolíckeho kruhu

Katolícke kruhy boli spolky zasvätených i laikov. Aj keď oficiálne vznikol katolícky kruh v Ružomberku až v roku 1894, vieme, že okolo Krčméryho sa združovali ľudia s potrebou budovať národnú a náboženskú identitu už dávno pred vznikom Ružomberského katolíckeho kruhu. Krčméry stál až do svojej smrti v roku 1902. Podpredsedom spolku sa stal miestny farár Anton Kurimský (1837-1920). Spolok bol apolitický a na jeho pôde bol priestor i na to, aby sa v časoch silnejúcich maďarizačných tendencií prednášali básne písané v slovenčine. 

Pod Krčméyho vedením sa spolok venoval organizovaniu prednášok, šíreniu kultúry, upevneniu kresťanských hodnôt. Organizoval i tanečné zábavy. Disponoval vlastnou knižnicou, ktorá sa stala prvou verejnou knižnicou v meste. Pri spolku vznikol aj spevokol pod vedením organistu Jozefa Chládka (1856-1928), ktorý pochádzal z Čiech pred svojim príchodom do Ružomberka hrával v kostole sv. Víta s Antonínom Dvořákom. Ten ako skladateľ skomponoval pre Ružomberský katolícky kruh množstvo príležitostných skladieb. 

Záverom...

Iste, ani pri pohľade na niektoré aspekty v živote pradeda lekára Silvestra Krčméryho, sme neobsiahli celkovú všestrannosť jeho pôsobenia a činnosť. Za zmienku stojí i to, že v mladom veku znovuobjavil jaskyňu pri Ružomberku. 

Možno sa nám aspoň trošku podarilo vykresliť angažovanosť a cieľavedomosť i tak jasnú a charakteristickú črtu, ktorú (možno aj po ňom) zdedili generácie rodu Krčméry. No nezabudnime, že Karol Eliáš Krčméry dbal aj na tak potrebnú výchovu a vzdelávanie a to nie len svojich detí, vnúčat.. ale aj svojich rodákov, zvláš tých v jeho blízkosti. Medzi nich patril aj neskorší otec slovenského národa Andrej Hlinka.

Angelika Šrámková a František Neupauer

Foto: Archív rodiny Krčméry a Národné múzeum v Prahe.


 

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť