Problém spočíva v tom, že Evanjeliá a teda aj modlitba „Otče náš“ neboli napísané v aramejčine, ktorou sa hovorilo v období Ježišovho života. Hoci sa radostná zvesť šírila najprv v aramejčine, prvé písomnosti boli zachytené v gréčtine, ktorá bola jazykom vzdelaných ľudí v celej Ríši . Teda to, čo sa nám zachovalo ako originál, je už prekladom.

Prosba „ neuveď nás do pokušenie“ je prekladom z gréčtiny a jazykovedci a teológovia sa začali zamýšľať nad tým, ako táto prosba bola vyjadrená v aramejčine.

Preložené do slovenčiny z aramejčiny by to mohlo znieť „Nevleč nás do pokušenia“ alebo „ Neopúšťaj nás v pokušení“.

Konferencia biskupov Francúzska zmenila znenie Otčenášu v roku 2017 na „Nenechaj nás vstúpiť do pokušenia“. Taliani o rok neskôr schválili znenie „ Neopúšťaj nás v pokušení“.

Pápež František v jednom rozhovore povedal o modlitbe Otče náš: “Nie Boh nás vkladá do pokušenia, ale Satan. Takto to hovorí grécky text, ale preklad nie je presný. My žiadame, aby nás Boh nenechal osamote v čase pokušenia.“

Španieli a celá Južná Amerika v svojom originálnom texte hovoria „Nenechaj nás padnúť do pokušenia.“ Čo už má iný význam, ako to, čo hovoríme v slovenčine.

V Nemecku a Rakúsku o zmene diskutujú jazykovedci a teológovia.

Na Slovensku sa k téme vyjadril v roku 2017 vtedajší hovorca KBS :

Pre pochopenie kontextu: zmeny v textoch modlitieb v jednotlivých jazykoch sa robia iba v prípadoch, keď sa to javí skutočne nevyhnutné - kvôli adekvátnosti prekladu. Ak by slovo "uviesť" vplyvom vývoja jazyka v slovenčine nadobudlo taký význam, že by vyjadrovalo nútenie z Božej strany, bolo by potrebné zmeniť ho aj u nás. V tejto chvíli sa to ale v slovenčine nejaví ako nevyhnutné. Potrebné je však vysvetľovať, aby sme správne rozumeli tomu, čo sa modlíme: Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme pokušeniu podľahli."

Pozrime sa, čo hovorí o slove „uviesť“ Slovník slovenského jazyka (z roku 2003, uvádzam iba relevantnú časť výkladu)

Slovo: uviesť (dokonavé sloveso, nedokonavý tvar: uvádzať) -

- Usmerniť pri príchode, priviesť, voviesť napr. uviesť návštevníkov na miesta

- Stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny stavu napr. uviesť stroj do chodu, uviesť vec do poriadku, uviesť prítomných do rozpakov

Podľa Slovníka slovenského jazyka ide o uvedenie osoby do určitej situácie, či stavu, teda v slovenčine uvedená prosba vyznieva, akoby Boh bol pôvodcom pokušenia, čo neodráža ducha modlitby Otče náš.

Bolo by teda vhodné znenie Otčenáša zmeniť. Podľa slovníka slovenského jazyka je situácia presne taká, ako opísal otec Kramara. Treba aby sa tým slovenskí katolícki teológovia a jazykovedci začali zaoberať.

Možno by stačilo zmeniť znenie na : „a neopusť nás v pokušení“ a neporušila by sa ani doterajšia intonácia. Zmeny v základnej modlitbe sme už zažili. Menili sme vo Verím v Boha verš „verím v Cirkev katolícku“ na „verím v Cirkev všeobecnú“ a o niekoľko rokov zase späť na“ verím v Cirkev katolícku“.

Zmeny , ktoré spresňujú význam modlitby sú dobrou príležitosťou o viere hovoriť a vysvetľovať ju, a to je vždy užitočné.