Zdravotníctvo je úžasne dynamický odbor ľudskej činnosti, ktorý – ak si má zachovať istý štandard – potrebuje nielen kvalifikované prerozdeľovanie peňazí, ale aj kvalifikovaný systém. Ak je však na strane systému neistota, ani najlepší ľudia ho nezachránia.

K tomuto rezortu sa opakovane vyjadrujem bez terapeutického efektu, čo prináša často frustráciu. A človek sa nerád vyjadruje len ako do bútľavej vŕby.

Ale treba to brať tak, že niektoré postoje je nutné občas manifestovať aspoň preto, aby prežili. Aby sa neskôr nedalo povedať, že o tomto nikto nikdy nehovoril, že to nikoho predtým ani nenapadlo alebo netrápilo.

Takže znovu. Vnímam to tak, že už dlhé roky hýbeme zdravotníctvo zlým smerom, a preto nefunguje tak, aby prinášalo očakávané efekty a kvalitu služieb. Vec je však podstatne citlivejšia, lebo ide o zdravie a kvalitu života, čo sa prejaví rýchlejšie, ako hlúpnutie generácií kvôli nefunkčnému školstvu.

Nie je predsa normálne, aby náš život stál často na tom, že ak z nemocnice odídete živý a vyliečený, môžete poďakovať len šťastiu, či sa dostanete do rúk rutinéra, alebo svedomitého lekára. Zabiť nás nemusí len zlé rozhodnutie lekára, ale bohužiaľ dlhé termíny operácií a odborných vyšetrení.

U nás existuje mnoho výborných, zodpovedných a starostlivých lekárov, ktorí ešte nie sú systémom pokrivení, ale to choré súkolie ich často núti zapojiť sa a nechať sa prevalcovať.

Ja osobne nemám s lekármi problém, s väčšinou som po odbornej stránke spokojný a nevidím žiadne odborné nedostatky v ich práci ani prístupe k pacientom aspoň u mojich najčastejšie navštevovaných lekárov. Vadí mi však ten administratívny moloch, ktorý núti lekárov „úradovať“ na úkor lepšej lekárskej starostlivosti alebo vzdelávania.

Doterajšie riešenia len nalievaním peňazí do neefektívneho systému nepriniesli očakávané ovocie pacientom, neprehľadnosť systému však mnohým záujmovým skupinám vyhovuje pre možnosť odčerpávania zdrojov. Pokiaľ však sa zdravotníctvo nedostane mimo politikum, nie je systémová zmena možná.

Skúsme si to teda zosumarizovať. Pacient prirodzene túži ako konzument dostať tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť za čo najmenšiu cenu. To má zhodné s akýmkoľvek iným zákazníkom.

Teda aké sú všeobecné možnosti.

1. Veľmi lacná a málo kvalitná starostlivosť, ale dostupná každému.

2. Drahá ale kvalitná starostlivosť, s limitovanou dostupnosťou. Optimálne riešenie je niekde medzitým. S možnosťou pre pacienta si priplatiť a ochrannými prvkami pre tých, ktorí nemajú ani na štandard.

To, čo zákazník preferuje ako ideálnu možnosť - najvyššia kvalita zadarmo, je samozrejme nemožné dosiahnuť. Vždy je nutné urobiť kompromis buď na strane kvality alebo na strane ceny.

A s týmto sa slovenská spoločnosť nevie mentálne vysporiadať a preferuje často život v klamstve. Výsledkom je nízka kvalita, za vysokú cenu a výrazné limity dostupnosti.

My potrebujeme nie len skvelých lekárov, ale aj fungujúci systém, ktorý bude kvalifikovane fungovať. Inak sú pracovníci v zdravotníctve vyhorení a pacientov to môže stáť zdravie a častokrát i život. Mňa osobne veľmi mrzí, keď je chorý človek vnímaný predovšetkým ako zdroj príjmov a ziskov, tak povediac “výrobný prostriedok ” a človek samotný je žiaľ až sekundárny. Sú veci, ktoré by sa nemali komercionalizovať – žiaľ v zdravotníctve sa to už stalo.