Spása je Boží dar pre každého, kto tento dar príjme. V mnohých ľuďoch je falošná predstava, že spásu si môžu získať, či zaslúžiť svojimi dobrými skutkami. Samospasenie však neexistuje, hoc by sme robili dobré skutky od rána do večera a od večera do rána. Započúvajme sa do slov apoštola Pavla v jeho Liste Efezanom:

„Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení - a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi. Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval.“ (Ef 2:4-9 SSV).

Obdobne, večný život. Večný život nie je v nikom z nás samom o sebe. Potvrdzuje nám to aj naše starnúce telo, cez ktoré vnímame, že na tomto svete nebudeme naveky. Večný život, ako uvádza apoštol Ján, je v Ježišovi Kristovi:

„Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.“ (1Jn 5:11-12 SSV).

Buďme slobodní od samospasenia, jeho skutkov a jeho myšlienok. Spása je Boží dar pre nás. Milosť, ktorá sa na nás vylieva skrz nášho Pána Ježiša Krista. Naše skutky k nej nič nepridajú, ani z nej nič neodoberú, avšak určite môžu byť dôkazom toho, komu a v čo sme uverili.

Ak si prečítame listy apoštola Pavla, môžeme zistiť, že najtvrdší z nich je jeho List Galaťanom. V ňom Galaťanom vyčíta, že vypadli z milosti viery, keď sa opätovne vrátili k skutkom židovského zákona. Pavol však jasne uvádza:

„...človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek.“ (Gal 2:16 SSV).

Pod zákonom tu má Pavol na mysli ustanovenia Piatich kníh Mojžišových - Tóry, ako napr. tieto predpisy knihy Exodus: „Neprekrúcaj právo chudobného v jeho spore. Nedovoľ, aby bol nevinný a spravodlivý človek zabitý, lebo vinníka neospravedlním. Neprijmi úplatok, lebo úplatok zaslepuje aj tých, čo majú otvorené oči, a prekrúca slová spravodlivých. Neutláčaj cudzinca.“ (Ex 23:6-9 SEB).

Učenie apoštola Pavla o ospravedlnení z viery v Krista, krásne dotvárajú slová apoštola Jakuba o potrebnosti konania skutkov viery:

„...čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: ‚Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!‘, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva... Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.“ (Jak 2:14-26 SSV).

Konať dobré skutky je dobré a potrebné. A dobré a potrebné je zaiste aj konať skutky zákona, ktoré sú aplikovateľné pre našu dobu, napr. dodržiavať Desatoro Božích prikázaní (pozn. neaplikovateľné sú napr. obetné predpisy, rôzne trestné ustanovenia a pod.), avšak naša spása a naše ospravedlnenie spod našich hriechov, ktorými sme ublížili druhým, či sebe samým, je Boží dar pre nás - milosť, ktorou je obeť Ježiša Krista za nás na dreve kríža.

Vypadnutie Galaťanov z daru Božej milosti a ich vrátenie sa ku skutkom podľa zákona u apoštola Pavla vyvolalo rozhorčenie, ktoré vyjadril týmito slovami: „Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.“ (Gal 2:21 SSV). „Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery? Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom?“ (Gal 3:1-3 SSV).

A ohľadom slobody nás Božích detí v Ježišovi Kristovi a predpisov zákona o obriezke Pavol ešte ostrejšie Galaťanom dodal: „Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. Ja, Pavol, vám hovorím, že ak sa dáte obrezať, Kristus vám nič neprospeje. A každému, kto sa dá obrezať, znova dosvedčujem, že je povinný zachovávať celý zákon. Vy, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z milosti... Nech sa dajú hoci aj kastrovať tí, čo vás mätú!“ (Gal 5:1-12 SSV).

Podobné slová by sa dali vztiahnuť na skutky samospasenia či samoospravedlnenia. Ak budeme veriť v našu spásu či naše ospravedlnenie z našich dobrých skutkov, alebo aj skutkov náboženského výkonu (napr. XY dní pôstu, XY dní takej a hentakej modlitby, XY eur almužny a pod.), Kristus nám nič neprospeje, lebo sme sa odtrhli od jeho milosti vydobytej na kríži. Cenu tejto milosti popisuje apoštol Pavol nasledujúcimi slovami:

„A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s tou, ktorá je skrze vieru v Krista - spravodlivosťou z Boha, založenou na viere.“ (Flp 3:8-9 SSV). V pôvodnom gréckom texte je slovo „odpadky“ vyjadrené ešte ráznejším slovom „lajná“. Pavol vlastnú spravodlivosť oproti spravodlivosti skrze vieru v Ježiša Krista pokladá za lajná.

Samozrejme, som za konanie dobrých skutkov, som za pôst, modlitbu a almužnu, veď sú to všetko dobré veci, ktoré máme konať a vďaka nim privádzať Božie kráľovstvo čoraz viac do nášho srdca a nášho okolia, avšak naša spása od nich nezávisí. Oni majú byť skôr dôkazom toho, že sme spasení a túžime ako Božie deti rásť a vyrásť do plnosti Krista v nás.

Ježiš nás učí, že od našich skutkov, ktoré konáme, bude závisieť naša odmena vo večnosti: „Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“ (Mt 16:27 SSV).

A sám apoštol Pavol, hoc poukazuje na rozmer spásy ako daru, zároveň tiež vyzýva ku konaniu dobrých skutkov:
„Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.“ (Ef 2:10 SSV).
„On odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, hnevom a rozhorčením tým, čo tvrdošijne odporujú pravde a oddávajú sa neprávosti. Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo, najprv na Žida, potom na Gréka, ale sláva, česť a pokoj čakajú každého, kto koná dobro, najprv Žida, potom Gréka. Veď Boh nikomu nenadŕža.“ (Rim 2:6-11 SSV).

V Ježišovi Kristovi sme spasení ľudia. Ak sme boli pokrstení, náš starý človek zomrel a náš nový človek žije v Ježišovi Kristovi: „Veď všetci, čo ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli.“ (Gal 3:27 SSV). Ako znovuzrodení ľudia máme konať tak, ako konal Ježiš.

Ježišu vďaka ti za dar spásy, vďaka ti za náš nový život v tebe, vďaka ti za vieru a za skutky, ktoré o nej svedčia.