Náš najväčší básnik, Pavol Országh Hviezdoslav, sa pred viac ako 100 rokmi v Krvavých sonetoch pýtal, čo sa stalo s ľudstvom, že sa pustilo do krvavých jatiek „Veľkej vojny“. Našiel aj odpoveď – je to SEBECTVO.

Tá Veľká vojna vlastne neskončila dodnes a sebectvo sa stalo našou štátnou politicko-ekonomickou doktrínou. Zabudli sme na to, že na sebectve sa nedá budovať žiadna sociálna štruktúra. Že tmelom celej našej civilizácie a všetkých buniek spoločnosti sú – VZŤAHY.

Naše (medziľudské) vzťahy sú najväčšou hodnotou, ktorú máme a pre ktorú žijeme. Nie peniaze, majetok, ani sláva poľná tráva, ani sebaláska – nič z toho nám nemôže priniesť šťastie, ale ani dlhý spokojný život. Vzťahy v rodine, s priateľmi ľuďmi, zvieratami prírodou sú tie hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť, ktoré nám každý deň potvrdzujú, že nežijeme nadarmo. Potrebujeme však k tomu dôležité kľúče.

Empatiu – schopnosť cítiť, ako sa druhí cítia, ako sa cítim ja, úprimnosť, opravdivosť. Je dôležité nerobiť sa niekým kým nie som. Schopnosť prijímať druhých, úcta, akceptácia – každého, ako ničím nepodmienená hodnota, je subtílnym tmelom, ktorý otupuje agresivitu a spája sociálne skupiny. Mali by sme myslieť aj na prijatie, uznanie pre tých, ktorých odsudzujeme, odstrkujeme na okraj skupiny, spoločnosti, z akýchkoľvek dôvodov.

Sebectvo je to tajné kúzlo, ktorým politici rozdeľujú našu spoločnosť, aby nám mohli ľahšie vládnuť.

Uvedomujem si, že dnešnej ustráchanej dobe, kedy pár osôb drží celý svet v strehu a strachu, kedy sa nedá odhadnúť, či sa to ticho pred búrkou v okamihu nezmení v horúci celosvetový konflikt, ľudia neinklinujú ku takýmto vznešeným témam. Staršie generácie so zažitými vzťahmi len spomínajú na pomaly vyhasínajúce kontakty, mladých trápia lajky na instagrame a stredná generácia je tak zahltená starosťami o deti, rodičov a kariéru, že nemá čas premýšľať o týchto témach.

Nenechajme si šliapať do nádejí a nedopusťme, aby nám tu časť politickej elity, česť výnimkám, určovala ako, s kým máme prežiť život, aby v ľuďoch ničila empatiu a porozumenie a presadzovala stále väčšiu závislosť 5 miliónov ľudí na Slovensku od dobrej vôle zopár politikov s nízkou mierou legitimity.

Už len aby to pochopila kritická masa ľudí, opäť sa našli múdri, morálni a kvalifikovaní lídri.

Dušan Piršel