D. P.: Slovensko potrebuje, a myslím nielen Slovensko, ale celý svet potrebuje dlhodobú a zodpovednú víziu politiky. Samoúčelná polarizácia spoločnosti môže viesť len k rozkladu, ale vývoj treba usmerniť konštruktívne.
M. M.: Máte pravdu, polarizácia rozbíja vzťahy a asi aj o to ide tým, čo nás chcú rozdeliť a vládnuť.
V tej našej každodennej konfrontácii nenachádzam zmysel. My, ako spoločenské tvory, potrebujeme budovať svoj vzťah k svetu na vzťahoch. Bez toho len blúdime časom a priestorom ako stratené asteroidy.
Asi máte na mysli hlavne medziľudské vzťahy.
Presne tak. Mikrobiológ alebo imunológ by určite povedal, že oveľa košatejšie sú vzťahy, ktoré majú naše telá s biliónmi mikroorganizmov, pre ktoré sú naše telá ich vesmírom a domovom. Tie si ale neuvedomujeme a ešte pred pár desiatkami rokov sme o nich skoro nič nevedeli. Nakoniec aj teraz len kĺžeme po povrchu.
To je zaujímavá téma. Aj vnútri nášho tela existuje mnoho spoločenstiev mikroorganizmov, ktoré nás môžu ovplyvniť „vnútornou chémiou“.
O tom ale niekedy inokedy. Pre nás, ako druh Homo sapiens sú však kľúčové vzťahy s inými príslušníkmi nášho vlastného druhu. A toto nám dnes v Európe prestáva fungovať.
To je pozoruhodné, že čím viac vedia psychológovia a sociológovia o medziľudských vzťahoch, tým viac sa ich poznatky využívajú na deštrukciu spoločenstiev a využívanie druhých. Asi to prináša viac zisku súkromným spoločnostiam.
Ako by sme mohli viac podporiť konštruktívnosť vo vzťahoch?
Čo sa týka vedomých vzťahov medzi ľuďmi, ich povaha je daná okolnosťami a výchovou, najmä v rannom veku. Ak nás naši rodičia naučia v detstve úcte k životu a iným ľuďom, je šanca, že sa tak budeme správať aj v dospelosti. Ak nás naopak naučia, že svet je džungľa, v ktorej treba nemilosrdne bojovať o prežitie a nikomu nesmiete dôverovať, budeme sa tak správať po celý život.
Aha, takže učenie príkladom.
Presne. Práve preto treba začať od seba. Každý človek ovplyvňuje svoje okolie. A zvlášť ľudia, ktorí sú obľúbení, majú postavenie a autoritu, veľa priateľov.
Ľudia nasledujú svoje vzory, chcú sa na ne podobať. A začína to už v detstve, keď deti opakujú správanie svojich rodičov. A keď sa snažia osamostatniť, často hľadajú rozdielne vzory.
No, práve. Keď nachádzajú dostatok zlých príkladov, môžu „zvlčieť“ aj slušne vychovaní ľudia – preto sa slušnosti a ľudskosti viac darí v blahobyte a mieri. Aj preto ma znepokojuje občiansky nesúlad a hrozba vojny.