Môže sa „periféria sveta“ dopracovať k lepšej budúcnosti?

Môže sa „periféria sveta“ dopracovať k lepšej budúcnosti?
Naša vlasť má krásnu prírodu, no nezdá sa, že by si z nás svet mohol brať príklad v oblasti politiky, ekonomiky či ochrany tej krásnej prírody. 
 
PhDr. Dušan Piršel
PhDr. Dušan Piršel
riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Mrzí ma to. Kde však hľadať príčiny a hlavne liečbu?

Myslím, že priesečníkom všetkých verejných oblastí je kultúra národa. Nekultúrne národy, respektíve národy so živelne sa rozvíjajúcou kultúrou, spravidla siahajú po nekvalitných stratégiách, ktoré vedú k neúspechu. K biede a utrpeniu. Ľudia sú v princípe všade biologicky rovnakí. Hlavné rozdiely spočívajú v kultúre. Rozdiel medzi Slovákom, Belgičanom, Ugandčanom je, podľa môjho názoru, viac-menej len kultúrny. Nie biologický.

Kultúru však do veľkej miery ovplyvňuje aj oblasť, ktorú obývajú jednotlivé spoločenstvá. Hornaté oblasti sú (skoro) vždy chudobnejšie. Nedostupnosť spojení so svetom má dramatické dopady na vývoj kultúry. V málo prístupných oblastiach nemožno prepravovať tovar, ľudí. Nie je výmena informácií. Spoločnosť ostane izolovaná a izolácia vždy vedie k chudobe, resp. nedovolí z chudoby vyrásť. Chudoba je totiž základné nastavenie. Preto civilizácie vznikali pri riekach a to takých, ktoré umožňovali prepravu tovaru a tým kontakt s čo najširším okolím. Preto Eufrat, Tigris, Níl.

Horské doliny, kotliny alebo bohom zabudnuté oblasti ako Orava a Kysuce (mimo hlavných tratí) boli chudobné a naviac sa pre nedostatok pohybu ľudí množili medzi sebou.

Čiže cestou rastu je podpora vzdelania a ruka v ruke s tým podpora spojenia. Lenže školstvo sme si rozvrátili. Východ uteká na západ, namiesto rastu upadá. Kto by tam išiel robiť biznis, keď sa tam nedá dostať.

Konzumná spoločnosť postavila zlaté vane a bezbrehé rozkrádanie ako vyššiu kultúrnu prioritu než je prosperita. Tak žneme výsledky. Nie sú dobré.

Aspoň si zanadávame na cudzích, ktorí za to isto môžu a potkýname sa ďalej za unikajúcou karavánou.

Aby však môj komentár nevyznel povrchne je potrebné konštatovať a doplniť, že taká Orava a Kysuce nie sú „bohom zabudnuté oblasti“. Veď P. O. Hviezdoslav žil a tvoril na Orave. Najlepšie slovenské gymnázium bolo tradične v Kežmarku.

Treba pripomenúť , že najlepší slovenský herec všetkých čias, Jozef Króner, pochádza z kysuckého Staškova? Výkvet slovenských učiteľov pôsobil v oravských Leštinách.

Kraji, kde žila a tvorila Margita Figuli, aby som menoval aspoň jednu spomedzi mnohých. Teda aj, v relatívnej vzdialenosti od centra sa úspešne udržiavala naša slovenská národná kultúra.

Ak je teda vzájomnosť a spolupatričnosť  vyššou hodnotou môže to tvoriť  základ kultúry.

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť