Mnohé politické strany na Slovensku sú podľa môjho názoru populistické. Nikto s ničím konkrétnym, kvantifikovateľným neprichádza. Slaboduché vyhlásenia, často program ako stredoškolská esej.

Zdá sa mi, že mi často nevieme diskutovať o faktoch. Je to súčasť národnej kultúry. Stačí si prečítať noviny. Zväčša kompletne absentujú akékoľvek údaje k téme. Žiadne fakty. Len emócie. Tak diskutujeme medzi sebou, tak sa tvorí mediálny priestor, tak konajú politici. Len na podklade emócií. V podstate môžeme povedať, že Slovensko je "woke". Žiadne fakty, len osobné pocity sú najdôležitejšie.

Ten kradne, ten škodí, ten je hlúpy. Nemyslime, cíťme sa. Týka sa to celého nášho života vrátane školstva, zdravotníctva .

Keby sa diskutovalo o faktoch, tak väčšina politickej reprezentácie nemá šancu. Presne kvôli tomuto mi veľa známych povedalo, že nevenujú príliš veľkú pozornosť médiám a nečítajú noviny. Pretože aj keď je človek kritický voči obsahu a nezmení si ľahko názory, tento spôsob diskusie si postupne osvojí.

Komentáre pod článkami sú potom úplnou toxickou oblasťou. Chcelo by to veľmi razantnú a dôslednú prácu v médiách a s médiami.

Napríklad hneď by to bolo iné, keby v televíziách dôsledne zaviedli kultúru diskusií, že od témy sa neodbieha. Presne na to by tam mal sedieť moderátor, nie na to, aby selektívne pohlavkoval hostí. Aj na tlačovkách - akonáhle by novinár položil otázku od témy, tak by mu mal tlačový tajomník povedať, nech počká na koniec tlačovky, že prednosť majú otázky k téme a mal by dať slovo inému novinárovi na jeho otázku. Možno, že by začala fungovať drastická dôslednosť bez emócií.

Vecnosť v diskusii možno docieliť len vtedy, ak to obaja komunikační partneri chcú a ak je moderátor diskusie natoľko vyspelý, že diskutujúcich "vie vrátiť do správnych medzí". Príkladom by mali byť najmä politici .

A ešte úplne na záver. Myslím si, že Slovensko nezachránia politické strany, pretože mnohé sú zdevastované. Zachránime ho my zdola (verím, že sa to ešte objaví) a politické strany sa už len pridajú.