Vatikanista Gagliarducci píše o tom, ako vidí Slovensko a našu Cirkev. Je to zaujímavý text a pohľad „zvonka", od dobrého novinára, ktorý však má o súčasnom Slovensku, vrátane našej Cirkvi, zjavne v niečom jednostranné či nedostatočné informácie. (Alebo trochu svojrázne kritériá na základy a prejavy kresťanskej kultúry.) Okrem základných historických či geografických vedomostí píše najmä na základe toho čo videl, a s kým sa stretol počas návštevy pápeža Františka na Slovensku. V Bratislave, Šaštíne, Košiciach a Prešove. ( Gagliarducci - Ak existuje miesto, odkiaľ sa môže začať obnova katolíckej kultúry v Európe, je to podľa mňa Slovensko )

Európske katolícke sociálne dni, ktoré sa konali v roku 2022 v Bratislave, podľa neho svedčia o tom, že „Slovensko sa čoraz viac stáva centrom dejín cirkvi“ a umožňujú „lepšie pochopiť význam Katolíckej cirkvi na Slovensku.“ O tých Katolíckych sociálnych dňoch tu však nič nevie ani väčšina katolíkov, a naša Katolícka cirkev sa až na malé výnimky nesnaží v spoločensko-politickej sfére hlásať, učiť, presadzovať princípy Sociálnej náuky Katolíckej cirkvi, ako ju formulujú pápeži encyklikami za vyše 120 rokov. Výsledkom je aj to, že na formálne kresťanskom Slovensku po 35 slobodných rokoch máme znova vládu, ktorá hrubo koná proti jej princípom. Môže však obnova katolíckej kultúry v Európe začať v krajine, ktorá vo viacerých oblastiach praktického a spoločensko-politického života patrí k najhorším v Európe?

Píše, že Slovensko je relatívne malé a z geopolitického hľadiska nezohráva rozhodujúcu úlohu, ale všimol si tri charakteristiky, čo treba zvážiť a pochopiť o cirkvi na Slovensku: „Slovensko je krajina mostov, krajina, ktorá si zachováva svoju identitu, krajina, ktorá prežila.“ Z toho odvodzuje, že od Slovenska môže začať obnova katolíckej kultúry v Európe.

Historické nepresnosti

Gagliarducci píše: „Pápež František navštívil aj Pamätník holokaustu … v blízkosti Katedrály sv. Martina v Bratislave, a pripomína synagógu, ktorá tam stála. Bola zničená Sovietmi pod zámienkou, že táto synagóga nebola navštevovaná. V skutočnosti však využili skutočnosť, že židovská komunita bola rozdelená na tradičné a reformované skupiny a účasť na bohoslužbách klesla.“ Tú synagógu však nezvalili Sovieti, ale slovenskí komunisti na jar 1969, čiže rok po sovietskej okupácii Československa. Účasť na bohoslužbách tam klesla hlavne preto, že za vojnového Slovenského štátu vláda desiatky tisíc Židov obrala o majetok a slobodu, a deportovala do nacistického Nemecka, kde väčšina zahynula.

Dobre pripomína mučeníkov komunizmu, vyznavačov viery a „brutálny útok komunistickej vlády“ na kláštory v roku 1950, desiatky zničených kláštorov a stovky uväznených rehoľníkov a rehoľníčok. Poznáme a zažili sme aj iné spôsoby prenasledovania Cirkvi v rokoch 1948-89. Autor sa však nezamýšľa nad tým, že po 35 slobodných rokoch slovenskú vládu aj vďaka pomoci časti Cirkvi vedie komunista, ktorý kariéru začínal v čase keď jeho rodná strana likvidovala občiansku aj náboženskú slobodu. Pod vedením Kremľa, kam tlačí Slovensko v čase keď tento vedie agresívnu vojnu a obnovuje Stalinov kult.

Kresťanská obnova Európy má začať od Cirkvi, ktorej významná časť mlčaním k nespravodlivostiam, alebo aj aktívne podporila takúto vládu? Na to musí najprv obnoviť seba a Slovensko. Aby v nej neprevažoval duch komunistami (z)riadeného hnutia Pacem in terris, ale duch „disidentov“ ako Gojdič, Jukl, Krčméry, Srholec alebo aj Mikloško.

Gagliarducci vyzdvihol že Slovensko svoju silnú katolícku identitu „zachovalo v časoch, keď bolo Československom.“ To je tiež zavádzajúca polopravda. Vznik demokratickej ČSR v roku 1918 zachránil národnú identitu Slovenska, a dal priestor na slobodný rozvoj Cirkvi. Napríklad biskup Kmeťko v r. 1931 ocenil že ČSR a Modus vivendi umožňuje „pokojný vývin katolicizmu ... a rozkvet mladej republiky zakladajúci sa na pevných pilieroch kresťanskej kultúry." (viac tu: https://www.postoj.sk/3948/demokraticke-ceskoslovensko-verzus-cirkev )

Vnútorne rozdelený most

Autor pripomína pohľad na Európu zo západnej perspektívy, pri ktorom je Slovensko „na akomsi prechodnom území“, na mieste stretania rôznych kultúr. Z toho naznačuje pozitívnu perspektívu Slovenska ako mosta na ich spájanie. Aj v tom je však niekoľko diskutabilných myšlienok.

Bratislavský pamätník holokaustu je pre neho „znakom toho, že náboženstvá sa nemôžu vzdať tvárou v tvár postupujúcemu bezbožnému svetovému poriadku a že každý prejav slabosti môže byť zámienkou na oslabenie úlohy náboženstva samotného.“ Má pravdu. Treba však doplniť, že Slovenský štát za prezidentovania kňaza Tisa sa oficiálne hlásil k Hitlerovmu svetovému poriadku. Československá vláda v rokoch 1948-89 ku komunistickému. Súčasnú SR pod Mečiarovým vedením zakladali najmä bývali komunisti a uctievači tohto Slovenského štátu. Teraz už štvrtý krát vedie podobnú vládu bývalý komunista, blízky k Putinovi, ktorý brutálnou vojnou rozbil mier a poriadok vybudovaný po skončení Studenej vojny.

Podľa sociologických dát je dnes Slovensko druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe. Podľa Edelman Polarization Score je druhé na svete. Takmer dve tretiny (64,8 %) ľudí je presvedčených, že za socializmu sa žilo lepšie v porovnaní so súčasnosťou. Tento názor šíri najmä antisystémový sentiment a vláde blízke weby. (Štúdia slovenského DEKK Inštitútu tu. ) Premiér Fico opakovane kritizuje systém západnej liberálnej demokracie a chváli autoritárske režimy s vládou jednej strany, kde nie je občianska ani náboženská sloboda.

Vnútorne rozdelená je aj naša cirkev, čo zviditeľnilo a prehĺbilo aj kontroverzné odvolanie arcibiskupa Bezáka. Dnes popri mlčiacej časti vplyvnejšia či hlasnejšia časť podporuje Ficovu koalíciu, menšina ju zásadne odmieta. Viacerí priaznivci tejto koalície kritizovali aj pápeža Františka a nenávidia prezidentku Čaputovú, na ktorej pozvanie prišiel na Slovensko. Také Slovensko bez zásadnej zmeny nemôže byť dobrým mostom.

Rozporná identita Slovenska

Gagliarducci pozitívne hodnotí „silnú katolícku identitu Slovenska“ na základe mučeníkov a vyznavačov z čias komunistickej diktatúry, a stretnutí s ľuďmi počas návštevy pápeža Františka. Najmä v „Centre Betlehem“ v bratislavskej Petržalke, pri integrácii Rómov na košickom Luniku, „nehovoriac o všetkej pomoci poskytovanej ukrajinským utečencom v čase, keď Rusko začalo svoju rozsiahlu agresiu.“ To je chvályhodná menšina, väčšina je iná.

Súčasťou slovenskej identity je aj to, že tisíce veriacich idú na púť, a potom volia komunistov, ako kritizoval biskup Baláž. Že nadšene vítajú pápeža, ale zároveň nepoznajú a ignorujú to, čo pápeži hovoria a v sociálnych encyklikách píšu o vláde a politike. Že opakovane volia z hľadiska spravodlivosti a učenia Cirkvi tých horších politikov. Už 4. krát zvolili vládu, ktorá koná opačne ako učí a koná pápež. (Fakty tu: https://blog.postoj.sk/162426/slovenska-vlada-verzus-papez-frantisek ) Dnes patrí Slovensko k štátom, kde najviac ľudí verí dezinformáciám i Putinovskej propagande a šíri ju, dôveruje Rusku a odmieta pomoc Ukrajine. Na čele so slobodne zvoleným predsedom vlády a jeho ľuďmi.

Nadpriemerná je asi aj slovenská účasť na bohoslužách a sviatostiach. Aj tu však klesajú počty duchovných povolaní, a toto štatisticky kresťanské Slovensko vo viacerých oblastiach patrí k najhorším v Európe, ktorej kresťanskú kultúru by vraj malo obnovovať.

Strom poznať po ovocí

Táto Gagliarducciho esej pripomína slová sv. Jána Pavla II. o „dôležitej úlohe Slovenska pri budovaní Európy 21. storočia", ktorými sa viacerí chvália. Takmer nikto však nečíta ďalej v čom konkrétne to spočíva, a nezamýšľa sa ako to Slovensko realizuje. Vecné porovnanie ukazuje že dosť biedne. Povedal napríklad politikom a tým čo riadia štát: „Kiež štátne zriadenia na čele ktorých ste, sú pre pospolitosť zárukou spravodlivosti a občianskeho svedomia.” Ficova vláda koná opačne. (Viac tu https://blog.postoj.sk/54671/jan-pavol-ii-tri-vyrocia-a-realne-slovensko )

• K základom kresťanskej kultúry aj sociálnej náuky Cirkvi patrí úsilie o spravodlivosť. O tom slovenská cirkev takmer vôbec nehovorí, a slovenská politika, a najmä vlády exkomunistu Fica, to hrubo porušuje. Už starozákonní proroci spájali právo a spravodlivosť ako „základ božieho trónu“, a jednu z Jeho hlavných požiadaviek na človeka, najmä vládcov. Píše to aj sv. Metod v „Naučení vladárom.“ Podľa Benedikta XVI. Cirkev má povinnosť prispieť k tomu, aby sa táto „základná úloha každej generácie“ stala politicky realizovateľná. (Deus Caritas est) Slovenská cirkev to až na nepatrné výnimky nerobí, a hlavným znakom súčasnej vlády je konanie proti spravodlivosti.

• Konaním proti spravodlivosti, morálke a všeobecnému dobru, a podľa pápeža Františka najväčšou neresťou politiky, je korupcia, na ktorú doplácajú najmä chudobní. Slovensko v nej patrí roky k najhorším v Európe. Tento systém viedol až k vražde novnára Kuciaka, ktorý sa ňou zaoberal a jeho snúbenice. Jej formou je aj rekordné tunelovanie a zneužívanie eurofondov v SR. Slovenská cirkev o tom napriek opakovaným výzvam pápeža na aktívny boj proti korupcii nehovorí. Ani pred voľbami biskupi a väčšina kňazov nepovie, že spravodlivosť a korupcia majú patriť k hlavným kritériam hodnotenia politikov. Naopak, niektorí duchovní aktívne podporujú politikov, ktorí za to nesú najväčšiu zodpovednosť.

• Súčasťou katolíckej kultúry je už stáročia aj starostlivosť o zdravie ľudí vrátane zakladania nemocníc. Slovenské zdravotníctvo patrilo po tom ako ho 12 rokov riadil Ficov Smer, už pred covidom, k najhorším v EÚ. Problém a jeho príčiny dobre pomenoval v roku 2016 biskup Lach. ( biskup-lach-ficovi-prestante-zastrasovat-sestricky ) Odvtedy sa situácia zhoršuje a cirkev mlčí.

Keď prišla pandémia Covid-19, viacerí naši kňazi a rehoľníci aj v nemocniciach obetavo pomáhali zdravotníkom. Kostoly boli pre ochranu zdravia niekoľko mesiacov zatvorené aj v Ríme. Pápež František podporil očkovanie a kritizoval manifestácie proti opatreniam na zastavenie šírenia Covidu. Fico a jeho partneri vyhrali voľby aj spoluorganizovaním takýchto protestov, na ktorých vyvolávali nenávistné vášne proti vláde usilujúcej sa chrániť zdravie ľudí. Teraz vo vysokej funkcii z našich daní platí antivaxera Kotlára, ktorý znevažovaním SAV, lekárov a odborníkov škodí zdraviu národa.

• Prejavom katolíckej kultúry nie je ani premiér kúpajúci sa v zlatej vani v čase, keď sa väčšine občanov v dôsledku jeho politiky zhoršuje životná úroveň, ktorá už dnes patrí k najnižším v EÚ. Exportovať do Európy by sme asi nemali ani vulgárne a urážlivé vystupovanie Fica a jeho ľudí voči prezidentke, novinárom, mimovládkam.

• Pápež František: „Podľa sociálnej náuky cirkvi je politika jednou z najvyšších foriem milosrdnej lásky, pretože je to služba obecnému dobru.“ Podľa štvornásobného premiéra SR Fica „v politike nejde o žiadne hodnoty, ale vždy ide o záujmy, ekonomiku a moc.“ Podľa toho aj koná.

Podľa prieskumu Globsecu zo septembra 2022 takmer 60 % ľudí si myslí, že Slovensko potrebuje silného autoritárskeho lídra, aj za cenu, že by sa pohyboval na hranici demokratických princípov. O rok vyhrala voľby Ficova koalícia, ktorej predstavitelia sa poklonkujú Putinovi a chvália Čínu a iné diktatúry.

Ficov Devín a cirkevné školy

Predseda Fico na sviatok sv. Cyrila a Metoda na Devíne obviňoval tých, čo pomáhajú Ruskom napadnutej Ukrajine z budovania novej železnej opony, účelovo citoval Jána Pavla II. a rečnil o hrádzi proti liberalizmu a progresivizmu. Postoje Cirkvi k tomu dobre zviditeľnila anketa na Postoji:

Biskup Judák v nej fakticky podporil Fica. Predseda KBS arcibiskup Bober dobre hovoril o pápežských dokumentoch, ale podstate otázky sa vyhol. Verbista, kňaz a historik Gerboc povedal, že to bolo nechutné prekrútenie slov veľkého pápeža, že mu to pripomína ducha komunistickej totalitnej propagandy, keď „boli znásilňované a prekrúcané slová Písma.“ (https://postoj.sk/fico-citoval-jana-pavla-ii-platia-tieto-slova-aj-v-kontexte-vojny-na-ukrajine )

O tri mesiace Ficova vláda schvaľuje zákony obmedzujúce nezávislosť a financie cirkevných škôl, a rušenie sviatku Troch kráľov, keď Pravoslávni slávia Vianoce. Aj pracovného voľna cez iné sviatky. Viacerí protestujú, ale nikto nehovorí, že vládu vedie komunista, a moc jej pomohla získať aj cirkev. ….. Myslím, že Slovensko potrebuje najprv obnoviť vlastnú kresťanskú kultúru.