V roku 1930 uverejnil pod menom Stj. T. Poglajen SJ v chorvátskom časopise Život jeden zo svojich prvých článkov mladý jezuita, ktorého na Slovensku poznáme pod menom profesor Kolakovič, preto ho v texte budem uvádzať pod týmto menom.

Článok začína pohľadom na odmietanie komunistického režimu na Západe: "Hoci sa veľké ideály boľševickej ideológie trieštia o chladné skaly krutej skutočnosti, v očiach niektorých ľudí, ktorým je skrytá realita sovietskej tyranie a režimu GPU (Gosudarstvennoje političeskoje upravlenije - orgány tajnej polície - pozn. autora), je boľševizmus ešte stále akýmsi prístavom spásy. Takých neznalých utopistov je však dnes v Európe pomerne málo. Západná Európa sa bojí červeného prílivu. Vie, že keby sa táto nočná mora preliala cez jej hranice, odzvonilo by jej samej i jej kultúre. Predvídavejšie a prezieravejšie duše si uvedomujú, že tento boľševický nájazd by rozniesol ako príval vody všetko duchovné a materiálne bohatstvo, čo sa za stáročia nazhromaždilo, ako aj všetky vymoženosti ľudskej civilizácie, a že by všetko uvrhol do hlbokej priepasti hrubého materializmu a despotickej tyranie."

Máme zastretý zrak

Je zaujímavé, že Kolakovič už v roku 1930 jasne poukazoval na to, čo by mohol spôsobiť komunistický režim po prekročení hraníc ZSSR.

"Ruský boľševizmus sa nám nepáči, bojíme sa ho. Avšak v tom strachu často nie sme dôslední. Vari to nie je paradoxné? A predsa vernejšia analýza a úprimnejší pohľad do duše našej modernej civilizácie by nám ukázali, že toto tvrdenie nie je prehnané. Na jednej strane sa boľševizmu bojíme, na druhej strane ho podporujeme. Na jednej strane ho odmietame, na druhej ho chováme a láskame. Preklíname ho, ale i blahoslavíme, a pritom všetkom je najžalostnejšie, že to konáme nevedome. Máme zastretý zrak. Zastreli sme si ho sami alebo sme či už zo slabosti, či z nevedomosti dopustili, aby nám ho zastreli iní."

Nevedomosť, či "zastrenie zraku" (možno aj inými) sa dá pokojne aplikovať aj v súčasnosti na rôzne formy propagandy, hoaxov. Kolakovič dáva do popredia potrebu edukácie.

Najlepším meradlom tendencií a prúdov, ktoré vládnu je škola!

"Najvernejším obrazom svojej doby a ozvenou ducha času, najlepším meradlom tendencií a prúdov, ktoré vládnu alebo sa aspoň snažia vládnuť, je – škola! Objektívna a poctivá previerka nášho školstva, pohľad do dnešných škôl, nám objasní paradox. Ukáže nám tie skryté, nevedomé symptómy boľševizmu, ktorého sa tak bojíme a ktorého bacily častokrát prikrmujeme v mnohých inštitútoch našej západnej „protiboľševickej“ osvety. Stačí, ak sa trochu lepšie pozrieme na boľševickú školu, potom nám pamäť dosvedčí, že nám nie je úplne cudzia či nová, ale že sa v nej zrkadlí to, čo by moderná psychológia označila ako kvalitu poznania (Bekanntheitsqualität).

Lenin nechcel Rusko, a po ňom aj celú zemeguľu, potešiť iba novým sociálnym zriadením. On, ako aj všetci ostatní ideológovia jeho hnutia chcú s boľševizmom priniesť nový svetonázor, novú filozofiu – nové náboženstvo. Pravdaže, toto náboženstvo a táto filozofia sa začínajú a končia človekom, jeho najnižšími, čisto materiálnymi potrebami, pretože sú spútané okovami Marxovho komunizmu.

Nebudem na tomto mieste príliš dlho kritizovať samotný marxizmus, lebo by to znamenalo vzdialiť sa od témy tejto práce – od školy. Spomeniem však niektoré základné omyly tohto systému, na ktorom spočíva celé dielo Leninovho boľševizmu."

Marxova predstava je izolovaná a vymyslená

Ďalej Kolakovič upozorňuje, že "...východiskovým bodom marxizmu je materializmus, ktorý všetko veľmi prísne vzťahuje na hmotu. Tým odporuje tak zjavnej skutočnosti najzákladnejšej skúsenosti, že v človeku sa okrem hmoty nachádza ešte jeden princíp, ktorý všetko riadi, usporadúva; ktorý nie je závislý priamo od hmoty, ktorý má vyššie túžby než len čisto materiálne, ktorý svojou rýdzosťou a poddajnosťou prekračuje ochromené zákony hmoty – a ním je duch.

Teda materializmus a po ňom aj marxizmus nepočítajú s najdôležitejším faktorom ľudskej bytosti, ľudskej spoločnosti – s duchom, s duchovným svetom a jeho nárokmi. Preto ani Marxova predstava o človeku nie je úplná, reálna, ale izolovaná, vymyslená. Je to čistý blud...."

Poukazuje na to, že nie je možné redukovať celé ľudské dejiny len na materiálnu produkciu nakoľko aj každá fyzická práca vďačí za svoj začiatok a za svoje systematické uskutočnenie intelektuálnej – čiže duchovnej – aktivite a teda tým ju aj prevyšuje. Druhým dôvodom je, že je potrebné mať na pamäti aj "... mnohé psychologické momenty, ktoré v hodnote zohrávajú veľkú úlohu: želanie a úžitok… zákon ponuky a dopytu, ktoré sú len dôkazom hlbokého a neprekonateľného osobného záujmu (L. Barde, La Menace du Communisme, Spes, Paris, s. 22).

Najdôležitejšou podmienkou pokroku a prežitia je ľudská individualita

"Okrem toho princíp Marxovho kolektivizmu alebo komunizmu naivne zabúda, či lepšie povedané priamo potláča a obmedzuje ľudskú individualitu, ktorá je jednou zo základných súčastí ľudskej duše a jednou z najpodstatnejších podmienok každého hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho nielen pokroku, ale aj prežitia."

(pokračovanie v ďalšom blogu)

František Neupauer

Preklad textu z chorváčtiny: Veronika Očkayová

Zdroj: POGLAJEN, Stj. T.: Boljševička škola. In: Život, 1930, Vol. 11, No. 1, s. 24 – 32.