V poslednej časti článku profesora Kolakoviča s názvom Bolševická škola (v predchádzajúcich troch blogoch som zverejnil tri časti daného článku) sa autor zameriava na „ducha“ bolševickej školy. „To, čo dáva boľševickej škole typické rysy, charakteristickú „originalitu“, je duch, ktorý v nej vládne. Najlepšie ju vystihujú dva výrazy: materialistický marxizmus a úplný, agresívny ateizmus.

O tom, že som sa pri výbere výrazov a autentickosti charakteristík nepomýlil, čitateľovi dosvedčujú i hlavní priekopníci boľševickej pedagogiky: Lunačarskij, Krupská, Bucharin a iní. Stačí, ak nahliadne do ich vyhlásení, do záverov sovietskych kongresov či do riadkov boľševickej oficiálnej tlače.

Dňa 31. mája 1926 Lunačarskij vyhlásil – ex cathedra: „Úlohou našich pedagógov je oslobodiť vedu od buržoáznych elementov, metafyziky a kantizmu. Naša škola ako jediná na svete nemrzačí ľudí, ale ich pozdvihuje a vychováva budúcich bojovníkov komunizmu.“ (Izvestija 3. VI. 1926). Ten istý sovietsky pracovník kultúry na XIV. sovietskom kongrese hovorí: „… Nebudeme slepo napodobňovať Európu. Európsku civilizáciu vyčistíme a naplníme ju proletárskym duchom. Tromfneme ju. Poeurópčime sa – ale podľa Marxovho receptu.“ (Učiteľskaja Gazeta, 16. V. 1929 – Porov.: Levitski, L´Enseignement populaire en Russie Soviétique; DAP 15.IX.1929.)

Prečo je nepriateľom komunizmu viera?

„Novej komunistickej civilizácii prekáža – okrem predsudkov voči buržoáznej vede – ešte niekto. Najväčším nepriateľom boľševickej „kultúry“ je viera, pretože ona krotí zlé ľudské pudy a ovláda ich. „Komunisti veľmi dobre vedia, že môžu uspieť iba tam, kde sa im podarí morálne skaziť národ, stvoriť anarchiu, podnietiť najnižšie ľudské pudy a zničiť poriadok. Viera ako jediná moc podporuje poriadok, rovnováhu, rozvíja morálku, premieňa a tíši zlé pudy ľudskej bytosti a bojuje proti zlu. Viera je teda silnou prekážkou pre šírenie komunizmu.“ (Douillet, op. cit., s. 135.) Skúsený belgický diplomat vystihol v niekoľkých vetách najhlbšie dôvody toho, prečo sa boľševizmus úporne snaží zamedziť každé náboženstvo, zabiť, zničiť už v zárodku každé náboženské hnutie, každé verejné i súkromné vyznanie viery.

O tom, že táto vojna na život a na smrť proti všetkému, čo dýcha Bohom a Božími vecami, nie je žiadny vymyslený prelud, nás uisťuje samotný Lunačarskij. Na panruskom kongrese sovietov sa komisár osvety naduto vystatuje: „V emigrantských novinách som s potešením čítal, že slávny sadistický civilizátor Lunačarskij sa usiluje vyrvať zo sŕdc sovietskych detí každú vieru v Pána Boha. Veľmi rád sa podpisujem pod túto obžalobu a vyhlasujem, že chcem naozaj vykoreniť tých neohrabancov. Že sa z celých svojich síl snažím najbezohľadnejším spôsobom očistiť školu od náboženského jedu… Chceme vybudovať civilizáciu, no nie buržoáznu či liberálnu, ale na základe proletariátu. Na každom kroku stretneme nepriateľov: kňazov rôznych obradov, falošných učiteľov, pseudoučencov. … Zrazili sme všetkých na kolená, sú v našej moci. Je jasné, že im nikdy nedáme žiadnu slobodu; títo ľudia však dokážu šíriť svoj jed potajomky, a preto potrebuje dielo našej civilizácie mnoho ostražitých strážcov…“ (Izvestija 17. V. 1929. - Levitski, ib. 1007.)

Kazateľnica ateizmu aj na pôde európskych škôl

„Hľa, najoficiálnejší komentár, najvierohodnejšie zdôvodnenie neúprosnej vojny boľševikov proti viere. Škola má byť hlavným bojiskom tejto bitky. Lunačarskij ju nazval: „ústrednou kazateľnicou ateizmu“.“ Kolakovič ďalej upozorňuje, že práve táto téma bola ústrednou témou kongresu komunistických učiteľov, ktorý sa uzniesli, že budú „... viesť neúprosnú vojnu proti náboženskej ideológii.“ (Nastavni glasnik, 1929 č. 40, 43 Moskva. Gautherot, op. cit., 37, 38.)

Ak sa nemýlim, už tento náčrt boľševického školstva v nás prebúdza rôzne spomienky, ktoré sme si nazhromaždili na dnešných európskych školách. Celý dojem by sa ešte umocnil, keby sme sa pozreli na výsledky boľševického školského systému a porovnali ich s výsledkami laických škôl v Európe. Ukázalo by sa, že Európa sama „v jednej ruke oheň a v druhej vodu nosí“. Následky tohto systému a týchto metód sú však tak závažné a tak fatálne, že si rozhodne zasluhujú, aby som o nich azda zvlášť hovoril pri inej príležitosti." Stj. T. Poglajen SJ

František Neupauer

Preklad textu z chorváčtiny: Veronika Očkayová

Zdroj: POGLAJEN, Stj. T.: Boljševička škola. In: Život, 1930, Vol. 11, No. 1, s. 24 – 32.