„Mám vysoké nároky na partnera(ku)“

„Žili šťastne až kým nezomreli.“ Táto hláška z mnohých rozprávok, v ktorých dobro víťazí nad zlom, láska nad nenávisťou a pravda nad lžou, nás všetkých provokuje k zamysleniu. Muž pobije všetkých drakov a získa si srdce ženy. Podobne to platí aj v rôznych romantických filmoch. Láska je v nich často prezentovaná veľmi skreslene – ako nikdy nekončiaca, vášnivá synergia medzi mužom a ženou. Postavy sú zobrazené v ideálnej podobe: krásne, vznešené, takmer ako nadľudia.

O sociálnych sieťach ani nehovoriac. Instagram je plný pekných žien a mužov – teda skôr pekných fotiek ľudí. Ľudia zdieľajú iba to pozitívne a zriedka ukazujú reálny život, aký je – niekedy sivý, nejednoznačný, plný ťažkostí, slabostí a trápení. O to viac to platí aj pre svet partnerských vzťahov. Ani tu nič nie je čiernobiele.

Mnohí ľudia dnes žijú v online predstavách o živote. Možno je to jednoduchšie a znesiteľnejšie ako realita, no napriek tomu sú v konečnom dôsledku smutní a osamelí. To isté platí aj pre ich nároky na partnera. Sú neraz mimo reality. 

Ľudia, ktorí sú dlhodobo single, často riešia dilemu: „Mám poľaviť zo svojich predstáv a nárokov, alebo zostať nezadaný navždy? Musí byť partner veriaci? Musí byť v nejakom spoločenstve a slúžiť? Musí byť nealkoholik, nefajčiar a ešte aj nenadávať? A ona musí byť čistá a nemohla mať predtým žiadneho muža?“ Tieto otázky si kladú nielen nezadaní kresťania, ale aj mnohí iní.

Je dobré mať nároky, ale...

Nároky na potencionálneho partnera/partnerku sú dôležité a priam žiadúce. Z niektorých sa ani nedá ubrať. Ale musia to byť realistické nároky. Pred pár dňami som počúval podcast, kde vzťahová poradkyňa vyjadrovala frustráciu z nerealistických nárokov, ktoré majú mnohí dnešní single ľudia. 

Niektorí nevstúpia do vzťahu len preto, že partner, ktorého si predstavia, nesplňuje ich ideály týkajúce sa telesných proporcií, farby očí či vlasov. Sú ľudia, ktorí nejdú do vzťahu len preto, že daný človek nemá modré oči! Hovorím si: „Toto je absurdné.“

Títo ľudia pritom často nespĺňajú ani polovicu z toho, čo požadujú od opačného pohlavia. Myslia si o sebe príliš veľa, no ich sebavedomie neraz nezodpovedá realite. Chcú priam dokonalého partnera, no často zabúdajú pracovať na sebe a dávať takto vklad do vzťahu aj zo svojej strany. 

Predpokladám, že každý človek chce partnera, ktorý si ho bude vážiť a ctiť, a ktorý bude verný a úprimný. Kľúčová je dôvera a emocionálna zrelosť. Na strane druhej, povestné červené vlajky v partnerskom vzťahu sú napríklad chorobná žiarlivosť, závislosti alebo násilnícke správanie. Ďalšie nároky sú veľmi individuálne. Niekto preferuje partnera s intelektuálnymi, niekto iný s umeleckými alebo športovými záujmami.  

A čo viera?

To, že je partner veriaci, ešte neznamená, že si ma bude vážiť a ctiť. Ale veriaci človek väčšinou vníma svoj vzťah v troch dimenziách – on, ona a Ježiš. Neveriaci by to tak nebral. Toto vnímanie vzťahu je podľa môjho názoru kľúčové, pretože viera nie je iba presvedčenie. Je to životný štýl, cesta, ktorá ovplyvňuje každodenné rozhodovanie a vzťahy. Otázku viery pri výbere partnera by som teda určite nebral na ľahkú váhu. 

Prehnané nároky ako ochranný múr

Naše vnímanie vzťahov je do veľkej miery ovplyvnené spotrebnou kultúrou, v ktorej dnes žijeme. Ľudia sú často vnímaní ako predmety, ktoré možno kedykoľvek vymeniť za niečo lepšie. Možnosti sú veľké, podobne ako v supermarkete alebo na e-shope. Je jednoduchšie niečo vyhodiť, než sa pokúsiť o nápravu. Tento postoj sa často prenáša aj do výberu partnera.

Mnohí uviazli v nekonečnom blúdení po online zoznamkách a hľadaní ideálneho partnera. Je to však ako naháňanie vetra. Ďalší sa boja vstúpiť do vzťahu. Čo ak príde niekto lepší? Mnohí sa oddávajú tejto nebezpečnej ilúzii. Nikto ďalší už nemusí prísť vôbec. 

Nezanedbateľným faktorom pri výbere partnera môže byť aj skúsenosť s otcom, matkou alebo prvou láskou. Ak tieto vzťahy zidealizujeme, je jasné, že ich potenciálny partner ich nikdy neprekoná. 

Osobne si však myslím, že prehnané nároky sú často len obranou pred ďalšími zraneniami. Keď si niekto nastaví vysoké požiadavky na partnera, je jasné, že ich nikto nedokáže splniť. Je to skrytá výhovorka, prečo sa nepúšťať do možného rizika, ktorým sú partnerské vzťahy. Nerealistické nároky často zakrývajú vlastnú neistotu a nespokojnosť so sebou samým.

Ako z toho von?

Ľudí s nerealistickými nárokmi na partnera by som konfrontoval s otázkami: „Je síce pekné, že máš nároky na druhých, ale spĺňaš ty sám tieto požiadavky? Bol by si naozaj hodnotným a kvalitným partnerom?“ V prvom rade je potrebné pracovať na sebe a byť dobrým človekom. Nejde o to ísť do vzťahu predovšetkým brať, ale aj dávať.

V kultúre prehnanej nespokojnosti vidím aj duchovný rozmer. Žiadny človek, ani ľudský vzťah, nemôže nahradiť vzťah s Bohom. Ako hovorí aj Ježiš: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“

Titulný obrázok - Nurturing relationships: Your partner or spouse - Musculoskeletal Health Australia (MHA)