Človek stále viac posúva hranice poznania, niekedy až za hranicu vlastnej deštrukcie.

Je transplantácia orgánu, ktorý nie je život zachraňujúci zmysluplná?

Pre 27 ročnú čerstvú mamičku znamená takáto možnosť nepochybne veľa. Mohla vynostiť vlastné dieťa v darovanej maternici. Na druhej strane celá procedúra je spojená s rizikom pre matku, dieťa, aj spoločnosť. Na udržanie transplantovanej maternice musí matka brať vysoké dávky imunosupresív, ktoré ju a jej dieťa vystavujú riziku nebezpečných infekcií. Pre spoločnosť sú transplantačné operácie, implanovania embryí, užívanie liekov, cisárske rezy a odstránenie implantovanej maternice po úspešných pôrodoch, veľmi nákladné. Z hľadiska rozpočtovej stability by takéto medicínske úkony nemali byť hradené zo solidárneho rozpočtu.

Tu etické otázky nekončia. Vo svete sú popísané viaceré prípady, keď transgender muži mali vlastné deti. Napríklad Matt Rice porodil v roku 1999 syna po tom, ako mu traja náhodní darcovia darovali spermie. 1 Len v Austrálii sa v roku 2019 narodilo 75 detí osobám, ktoré sa identifikovali ako muži.

Preto transplanácia maternice môže byť vnímaná aj ako nádej pre transgender ženy. Rovnako logikou rodovej rovnosti sa môže v budúcnosti stať, že maternicu si budú chcieť transplantovať aj cisgender muži. Nakoniec v prírode sa takýto úkaz vyskytuje. Samček morského koníka prijme pri párení od svojej družky až 1500 vajíčok, ktoré potom za 9-45 dní vynosí. Pri silnejúcom hlase feministického a LGBT lobingu to nemusí byť utópia.

Primárne dobrý úmysel sa môže rýchlo stať príspevkom k egocentrickému hedonizmu a rozvratu prirodzených rodinných väzieb.