K novej knihe brata Šavla Boží šašo.

„Milý Šavol, pri čítaní som strávil príjemné chvíle s Vami. Posolstvo Vašej knižky je o hľadaní. Je to nekonečná cesta, plná pochybností. A kľukatá. Obsahuje i návraty a človek sa ich nesmie báť. Vieme, že pravda, aby bola pravdou, musí byť popretá, odmietnutá a opäť prijatá. Len sa obávam, že medzi poznaním človeka a jeho šťastím nie je priama úmera. A sme tu pre šťastie alebo pre poznanie? A odrazu stoja pred nami Dostojevského bratia Karamazovci. Prajem veľa šťastia pri Vašom hľadaní a Vašej knižke úspech, ktorý si zaslúži.“ Alojz Lorenc

brat-savol1.jpg

Tento citát je jedným zo štyroch vyjadrení, aké čitateľ nájde na zadnom obale knihy. Okrem tohoto tam nájdeme aj vety od blogerky sestry Hermany Jaroslavy Matlákovej, speváčky Naďi Urbánkovej a od náboženského spisovateľa a psychiatra Maxa Kašparů. Knihu som nečítal a nemám dôvod myslieť si, že by nemohla byť zaujímavá. Horné vyjadrenia pochádzajú od inteligentných a slušných ľudí, a nasvedčujú, že autorove texty vedú k hľadaniu pravdy o človeku, zverejnená ukážka z knihy je takisto zaujímavá. Ale keď som si prečítal meno štvrtého recenzenta, zostal mi stáť rozum. Generálporučík Alojz Lorenc ako bývalý šéf ŠtB tu má nejaké sladké reči o hľadaní pravdy, o Dostojevského Karamazovcoch, o ľudskej odvahe, poznaní či šťastí... Ktovie, aké šťastie zažívali tisíce nevinných ľudí, ktorých jeho organizácia dlhé roky kvôli názoru alebo náboženskému presvedčeniu prenasledovala a šikanovala, za ktorej pomoci boli posielaní na desaťročia do väzenia či rovno do uránových baní. Brat Šavol je univerzitným kaplánom na KU v Ružomberku, ktovie, aký pocit sa zmocní starých rodičov, ak im študujúci vnuci donesú prečítať túto knihu a na zadnej strane uvidia Lorencove meno... Absolútne nepochopiteľný výber. Desivý.